Tajomné podzemie Tibetu

Udivujúce podzemné stavby – jaskyne vytvorené prírodou, ako aj umelo vytvorené tunely a dutiny, sa zjavne nachádzajú pod rezidenciou dalajlámu v Potale, ktorá sa nachádza v tibetskom hlavnom meste Lhasa. Tibetský láma Lobsang Rampa rozprával o návšteve týchto jaskýň vo svojom autobiografickom príbehu Tretie oko (kapitoly Potala a Posledné zasvätenie).

Po prechode nespočetnými podzemnými chodbami, sieňami a schodiskami sa dostal do obrovského priestoru. „V strede priestoru sa nachádzal čierny dom… Steny domu boli pokryté zvláštnymi symbolmi a schémami…“ V jeho vnútri boli tri otvorené sarkofágy z čierneho kameňa, zdobené kresbami a tajomnými nápismi. Jeden z opátov, ukazujúc na tých, čo ležali v sarkofágoch, povedal: „Pozri, syn môj, u nás žili ako bohovia, keď tu ešte neboli hory. Kráčali po našej zemi, keď more obmývalo brehy a na oblohe horeli iné hviezdy. Sleduj a pamätaj, pretože toto videli len zasvätení.”

Mohlo to byť až v neskorom eocéne alebo na samom začiatku oligocénu (najneskôr pred 40 – 34 miliónmi rokov).

Rampa poslúchol a videl: „tri nahé telá pokryté zlatom…. Dvaja muži a jedna žena. Každá ich črta bola presne a jasne vyjadrená v zlate. Telá boli obrovské! Žena mala viac ako tri metre a vyšší z mužov – najmenej päť metrov. Mali veľké hlavy, hore mierne zbiehajúce sa do kužeľa, hranaté čeľuste, malé ústa a tenké pery, dlhý a tenký nos, hlboko posadené oči. Mal čas preskúmať veko jedného sarkofágu – bola na ňom vyrytá nebeská mapa.

Rampa rozprával o stenách jaskýň, o mnohých postavách zvláštneho geometrického tvaru a obrazoch obrov, pre neho neznámych strojov a niektorých dejoch, ktoré boli pre neho úplne nepochopiteľné. Hovoril aj o svojej ceste jedným z najdlhších tunelov do podzemného jazera dlhého viac ako 60 km. Vlieva sa do neho veľká rieka Tibetu Tsang-Po, ktorej vody sa pri priblížení k jazeru postupne menia na hustú, viskóznu hmotu čiernej farby.

Vo svojom ďalšom príbehu „Jaskyne starobylých“ Rampa hovoril o dvoch výpravách lámov do ťažko dostupných oblastí Tibetu, na jednej z nich sa priamo podieľal a o prieskume „jaskyne starobylých“. Jej dve priestranné sály, osvetlené jemným striebristým svetlom vychádzajúcim z mnohých gúľ zavesených na klenbách, boli zaplnené neznámymi strojmi. Podivné prístroje a mechanizmy dokonca viseli zo stropu. Niektoré z nich boli pokryté niečím, čo vyzeralo ako sklo. Rampa vystúpil na štvorcovú plošinu so zábradlím širokým asi tri metre v prvom sále a tá sa celkom nečakane zdvihla, zastavila sa pri lampách a potom, rovnako nečakane, klesla dolu.

Na podlahe sály bolo množstvo akýchsi malieb a „hieroglyfov“. Na stene bol pripevnený veľký čierny panel, ktorý sa pri dotyku otočil a odhalil tmavú chodbu. Po nej sa lámovia dostali do druhej sály, tiež na maximum zaplnenej strojmi. Boli tam sochy a maľby vyryté do kovu.

Pri prvej aj druhej návšteve jaskyne v druhej sieni sa pred užasnutými lámami objavila guľa ako utkaná zo svetla. V ňom ako na plátne videli obrázky života, ktorý bol na Zemi pred vznikom Tibetu, vynorením sa Stredozemného mora a kontinentov, keď nadobudli svoje súčasné obrysy, teda pred mnohými miliónmi rokov.

Podľa mentora L. Rampu Mingyar Dontup presne tie isté podzemné miestnosti so strojmi sa nachádzajú pod pyramídami Egypta, v Južnej Amerike a na jednom mieste na Sibíri…

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info