Sunak sa snaží korigovať kurz londýnskej zahraničnej politiky

Rishi Sunak nazval svoju stratégiu „zdravým pragmatizmom“. Mieni naďalej konkurovať Číne a Rusku. Ale urobiť to „racionálnejším“ spôsobom – bez frontálneho útoku, ako to skúšali jeho predchodcovia – na čo Británia zjavne nemá dostatok síl.

Namiesto toho sa chce Rishi viac zapojiť do riešenia bezprostredných ekonomických otrasov v Británii spojených s inflačnou krízou a recesiou. Je pravda, prisľúbil, že podporí Ukrajinu a Taiwan – objem pomoci sa však na pozadí škrtov vo vládnych výdavkoch môže znížiť.

Vo všeobecnosti hovoríme minimálne o pokuse navrhnúť zdržanlivejšiu politiku – so zameraním na domácu agendu Británie. V tejto súvislosti bolo rozhodnuté nezvyšovať vojenské výdavky. Tie sa v roku 2023 de facto znížia o 11%, čo je oficiálna miera inflácie. Veľkosť ozbrojených síl sa zníži na 72.500 vojakov, čo je zasa najmenej od konca 18. storočia.

Mnoho vojenských zákaziek pôjde pod nôž. Najmä do roku 2030 môže Británia znížiť nákup stíhačiek F-35 zo 138 na 70. Ministerstvo obrany bude musieť odpísať celú flotilu obrnených vozidiel „Warrior“ a asi tretinu tankov „Challenger II“. Oficiálne tiež odmietnu vytvorenie nových obrnených vozidiel „Ajax“, na ktoré minuli 23 miliárd libier, hoci kvôli problémom s ovládaním ich však vyrábať nemohli.

To už vyvolalo akútnu nespokojnosť v USA, kde požadujú od Európy zvýšenie vojenských výdavkov. Hoci je Rishi považovaný za politika lojálneho k Amerike, dokonale chápe, že akékoľvek militaristické plány Britániu jednoducho zruinujú. Preto je teraz nútený nejako lavírovať medzi snahou vyhovieť Washingtonu a túžbou, podľa všetkého márnou, vyhnúť sa ekonomickej katastrofe.

Malek Dudakov

news-front