Súdna rada sa mení na zábavný podnik. Ponúka neobvyklú formu striptízu

Objavujú sa správy o ďalšom „neposlušnom“ sudcovi. Ten papľuh si dovolil nemať rúško na pojednávaní. Toľká drzosť! Ten neposlušný jedinec si zaumienil, že si otvorí Ústavu SR, zákony, dokonca okrem Trestného zákona aj predpis, v ktorom sa uvádza, ako má byť sudca oblečený na pojednávaní a dovolil si viesť pojednávanie bez rúška! Nepredstaviteľné, a predsa možné! Skrátka, Branislav Harabin prišiel na pojednávanie ako „zákon káže“ a zrazu si prokurátor zmyslel, že on opustí pojednávaciu miestnosť!

Zdá sa, že na Slovensku máme prokurátorov, ktorí považujú za normálne nedodržať zásadu spravodlivého súdneho procesu a kašlú na práva obžalovaných. Demonštratívnym odchodom tento etalón prokurátorských cností porušil všetky princípy zákonnosti. Nebolo by na mieste tvrdiť o ňom, že sa porúčal preto, lebo je to oportunistická sviňa, rozhodnutá prisluhovať tomuto režimu. Asi iba nebol dostatočne pripravený na súdne pojednávanie a zdrhol! Týmto excelentným ťahom sa mu podarilo všetku pozornosť upriamiť na sudcov outfit.

Čo sa týka Harabina mladšieho, zdá sa, že je naozaj synom svojho otca! Ten nešťastník nechce nič iné, len aby sa na Slovensku dodržiaval zákon! A za odmenu dostane titulky v prisluhovačských médiách, ako je nutné ho „vyzliecť“ z talára. Myslím si, že tento úkon zvláda aj sám po každom pojednávaní, na ktoré si talár obliekol. Nie je potrebné, aby ho učila tejto elementárnej samo-obslužnej činnosti Mazákova Súdna rada SR. Na druhej strane v režime trnavského šialenca nie je vylúčené, že o „vyzliekaní“ sudcu bude naozaj rozhodovať súdna rada. Potom ju budeme môcť pokojne premenovať na „striptízovú radu“. No uznajte! Hlasovať o vyzliekaní…?!

Skromne podotknem, že by som si na mieste kriklúňov nebola istá, či sa to v prípade B. H. podarí! Zas na druhej strane si môžu všetci títo „znalci“ opatrení hlavného hygienika myslieť, čo chcú! My vieme, oni sú najskôr „ľudia a až potom právnici“. Aristotelovské „právo je rozum zbavený vášne“ sa stráca, lebo oni sa riadia svojimi pocitmi. Na spresnenie, emócie sa u človeka vyvinuli skôr ako rozum. A úplne presne, v najstaršej časti ľudského mozgu sa vyvinuli dve emócie: strach a hnev. Slovenská verejnosť má príležitosť postupne spoznávať, ktorá z dvoch emócií prevláda na rokovaniach súdnej rady.

Obdiv určitého spektra verejnosti, či už odbornej alebo laickej, k mladému sudcovi je opodstatnený práve v kontexte rozhodnutia Mazákovho spolku o potrestaní sudcu Miľana za rovnaké nezahalenie sa na spôsob moslimskej kultúry. Súdna rada totiž rozhodnutím v pomere 15:0 dala signál sudcom. Je zrejmé, že mladý Harabin nielenže nečíta protiústavné opatrenia nejakého úradníka, ale ani dymové signáli všakovakých „v prvom rade ľudí až potom právnikov“, ktorí sa necítia byť viazaní najvyšším zákonom štátu! Pre občana je jeho postoj signálom, že aspoň niektorí sudcovia vedia, aká je hierarchia právnych predpisov! Sklamaním pre právnickú obec sú demagógovia, ktorí zjavne dostali titul za zásluhy a nie za vedomosti.

O tom, že to starý Harabin mladému Harabinovi vyhrá, niet pochýb. Snáď potom sa zobudia aj ostatní páni a ďalšie dámy v talároch a uvedomia si, čo sú, čím sú, čo reprezentujú a koho záujmy majú chrániť! A hlavne sa budú obliekať a vyzliekať, ako zákon káže, a nie ako sa pod taktovkou hlavného Zorra pomstiteľa ako ovečky rozhodne partička silnej zostavy nesvojprávnych a nevzdelaných prisluhovačov.

Dodržiavanie Ústavy SR a zákonov zo strany sudcov by bol bonus, v aký už občan ani nedúfa…

Autor: Mgr. Judita Laššáková