Štyri znaky pripravovaného rozvodu medzi USA a krajinami Perzského zálivu alebo vzbura arabských štátov voči americkému násilníkovi a koniec americkej hegemónie na planéte

Saudská Arábia a ďalšie štáty Perzského zálivu signalizujú ochotu pripojiť sa k novému globálnemu finančnému systému, ktorý Rusko a Čína rozvíjajú ako alternatívu k západnému systému.

Séria ostrých odkazov adresovaných z Washington americkým spojencom v krajinách Perzského zálivu je brutálna a jasne naznačuje, že dni hegemónie Spojených štátov sú zrátané.

Ak z vojny na Ukrajine vzišlo niečo dobré pre arabský svet, tak je to oslabenie postavenia a vplyvu USA v západnej Ázii. Washington stráca mnohých svojich tradičných spojencov v regióne, najmä v Perzskom zálive, a zdá sa, že tento trend sa bude už len zrýchľovať.

Ilustrujú to štyri nedávne udalosti.

Po prvé, piatková návšteva sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada v Spojených arabských emirátoch (SAE). Srdečné privítanie, ktoré mu pripravili jeho vedúci predstavitelia, bolo fackou do tváre americkej administratíve, jej dôrazne vyjadreným námietkam voči návšteve a sankciám zameraných na delegitimizáciu sýrskej vlády.

Po druhé, rastúci odpor voči hegemónii USA zo strany Saudskej Arábie a SAE, dvoch najväčších producentov ropy v rámci OPEC. Najvýraznejšie bolo ich odmietnutie výziev prezidenta USA Joea Bidena na zvýšenie produkcie ropy s cieľom stlačiť ceny a zabezpečiť dodatočné dodávky, ktoré by umožnili západné sankcie na dovoz ruskej ropy a plynu.

Po tretie, neúspech návštevy britského premiéra Borisa Johnsona – v mene Washingtonu – v Abú Zabí a Rijáde, kde obom krajinám tlmočil skryté hrozby v prípade, že sa nepodriadia línii Západu v otázke Ukrajiny, nepripoja sa k uvaleniu ekonomických sankcií na Rusko alebo porušia dohody o ťažbe ropy s ním.

Po štvrté, Saudská Arábia pozvala čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na oficiálnu návštevu a Rijád je otvorený stanoveniu cien za predaj ropy Pekingu v jüanoch. To signalizuje, že kráľovstvo a prípadne aj ďalšie štáty Perzského zálivu môžu byť ochotné pripojiť sa k novému globálnemu finančnému systému, ktorý Rusko a Čína rozvíjajú ako alternatívu k západnému systému.

Zo všetkých štyroch udalostí bolo prijatie prezidenta Asada v Abú Zabí a Dubaji najjasnejším znakom tejto vzbury Perzského zálivu proti USA a ich nadvláde. Návšteva sa nemusela uskutočniť teraz; to, že sa uskutočnila, svedčí viac o nálade v mocenských centrách Perzského zálivu než o čomkoľvek inom.

Navyše Saudská Arábia a SAE údajne odmietli prijať amerického ministra zahraničných vecí Anthonyho Blinkena, ktorý by rád nadviazal na Johnsonovu návštevu a pokúsil sa uspieť tam, kde britský premiér zlyhal.

Namiesto toho minister zahraničných vecí SAE šejk Ahmad bin Zajd navštívil Moskvu, kde rokoval so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Verejná demonštrácia priateľstva, ktorú predviedli, nasypala soľ do americkej rany.

Načasovanie Asadovej cesty – na 11. výročie začiatku vojny v Sýrii pod vedením USA zameranej na zvrhnutie jeho vlády a tri týždne po ruskej invázii na Ukrajinu – ako aj ľahostajnosť SAE voči nahnevanej reakcii USA sú ďalšími znakmi začiatku rozvodového konania s násilníckym partnerom, ktorý ošklbáva a podvádza svojich spojencov.

Asadova návšteva v SAE priniesla obom krajinám a ich lídrom dôležité výhody. Prelomila oficiálnu izoláciu Sýrie v arabskom svete a predznamenala prelomenie embarga, ktoré na krajinu uvalili USA. Tým sa zavŕšil širší proces arabskej „normalizácie“, v rámci ktorého má Damask opäť získať členstvo v Lige arabských štátov a úlohu v kolektívnom rozhodovaní arabských štátov a zúčastniť sa na arabskom samite, ktorý sa bude konať v novembri v Alžírsku.

Tento odvážny krok je v mnohých ohľadoch výhodný aj pre SAE. Pomáha kompenzovať veľmi negatívny vplyv na jeho imidž, ktorý bol dôsledkom podpísania takzvaných Abrahámskych dohôd a nadšeného dvorenia izraelskému nepriateľovi.

Budovanie mostov dôvery a spolupráce s osou odporu prostredníctvom Sýrie, najbližšieho spojenca Iránu, by tiež mohlo pomôcť SAE a Saudskej Arábii nájsť východisko zo svojej patovej situácie v Jemene. Možno nie je náhoda, že Rijád navrhuje usporiadať jemenský dialóg všetkých strán a oficiálne pozval hnutie Houthi Ansarullah, aby sa na ňom zúčastnilo.

Stručne povedané, to, čo dnes vidíme, sú prejavy vzbury proti hegemónii USA v arabskom svete zo strany osi arabskej „umiernenosti“ vedenej egyptsko-emirátsko-saudskoarabským triom. Ak si to budú priať, môžu sa k nej pripojiť aj ďalšie štáty Perzského zálivu a arabské štáty, ako napríklad Irak, Alžírsko a Sudán. Táto nová os môže získať jasnejšie kontúry na jesennom samite v Alžíri.

Proces arabskej normalizácie s Izraelom sa určite spomalí. Je to najzávažnejšia chyba, akej sa normalizačné krajiny – staré aj nové – mohli dopustiť, a mala by sa úplne zastaviť. V tomto smere však existuje optimizmus, pretože obrátiť sa proti USA znamená obrátiť sa aj proti Izraelu.

Medzitým sa zdá, že Asadovo prezidentské lietadlo, ktoré za posledných desať rokov lietalo len do Moskvy a Teheránu, bude v najbližších týždňoch a mesiacoch cestovať oveľa viac. Jeho ďalšou destináciou po Abú Zabí by mohol byť Rijád alebo Káhira, a to napriek všetkému úsiliu USA zabrániť mu v ceste.

Autor: Abdel Bari Atwan – narodil sa v Gaze v Palestíne, od roku 1979 žije v Londýne. Od roku 2013 je zakladateľom a šéfredaktorom denníka Raialyoum. Od roku 1989 bol redaktorom nezávislého panarabského denníka Al-Quds al-Arabi so sídlom v Londýne. Je autorom niekoľkých kníh vrátane bestselleru „Tajné dejiny al-Káidy“, je aktívnym prispievateľom do medzinárodných médií – televíznych aj printových – a prednáša po celom svete.

Zdroj: geopolitics.co
Preklad: InfoVojna