Stúpajúcimi cenami energií je ohrozená aj naša psychika. Zvlášť ohrození sú ľudia s už diagnostikovanými duševnými chorobami, varuje psychologička

Iniciátorka iniciatívy Psychológia za klímu Patrícia Gajdošociová poukazuje na výskum, pri ktorom sa zistilo, že 89 percent ľudí, ktorým sa zvýšili účty za energie, pociťovali stres a úzkosť. 

Stúpajúcimi cenami energií je ohrozené aj duševné zdravie ľudí. Výskum ukázal, že u 28 percent ľudí, ktorí museli žiť pre vysoké ceny energií v nevykúrených domácnostiach, sa následne rozvinula nejaká forma duševnej choroby. Pre TASR to uviedla ekopsychologička a iniciátorka iniciatívy Psychológia za klímu Patrícia Gajdošociová.

„Chladné domy, vysoké účty za energie a s tým súvisiaci finančný stres negatívne ovplyvňujú duševnú pohodu, spôsobujú úzkosť, stres, depresie, sociálnu izoláciu, problémy s drogami, alkoholom a samovražedné správanie,“ poznamenala Gajdošociová.

Chlad v domoch podľa nej ovplyvňuje aj školské výsledky detí, ich emocionálnu pohodu a psychickú odolnosť. Tínedžeri, ktorí žijú v chladných domoch, majú päťkrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie nejaká forma duševnej choroby.

„Zvlášť ohrození sú ľudia s už diagnostikovanými duševnými chorobami. Je u nich viac ako štyrikrát vyššia pravdepodobnosť, že budú mať dlh za elektrinu a viac ako trikrát vyššia pravdepodobnosť, že budú mať dlh za plyn,“ tvrdí psychologička.

Poukazuje na výskum, pri ktorom sa zistilo, že 89 percent ľudí, ktorým sa zvýšili účty za energie, pociťovali stres a úzkosť. Depresívne sa cítilo 66 percent. Cítia sa vyčerpaní, nesústredení, často sa sťahujú zo svojich bežných aktivít a nechcú tráviť čas s ľuďmi.

„Majú pocit, že uviazli v začarovanom kruhu, keď finančné ťažkosti môžu viesť k zhoršenému duševnému zdraviu, a to sťažuje vykonávanie práce a prijatie opatrení na riešenie finančnej situácie,“ podotkla Gajdošociová. Môžu to často podľa nej riešiť tak, že sa vyhýbajú faktúram, platbám a vedome ignorujú riešenia svojej situácie.

Zdroj: cas.sk