Stromy – udivujúce bytosti našej planéty, vďaka ktorým žijeme

A naše deti o nich vedia tak málo. A keby vedeli, ľudia by ich nepochybne milovali nie menej ako mačky a psy, kone a delfíny…

Dovoľte mi, aby som vás s nimi trochu zblížil! Nie, dnes nebudem písať o tom, že vedia milovať, vedia komunikovať a kamarátiť sa, rozhodovať sa a nenechať svojich príbuzných v problémoch, žiť v rodinách a kmeňoch (a určite to vedia).

Dnes jednoducho. Stromy napĺňajú naše rieky viac ako dážď! A zabezpečujú nám životodarné dažde viac ako svetové oceány s vetrom.

Chcete vedieť, ako? Len si to predstavte: vietor fúka do lesa z oceánu alebo z mora. Tento vzduch obsahuje vodu vo forme vodnej pary. Odkiaľ je? Vyparila sa z povrchu mora pod vplyvom slnečného svetla. Obsahuje častice soli, ale veľmi málo a táto voda je všeobecne „čistá“.

Koľko z tejto vody vo vzduchu môže spadnúť ako dážď? Len 15 – 20 %. A čo bude s tou väčšinou?

Pri kontakte s chladným povrchom listov stromov sa bude kondenzovať z čistého nočného vzduchu alebo hmly! To znamená, že stromy a rastliny premenia 80 – 85 % vlhkosti zo vzduchu na kondenzát.

Pri dennom odparovaní zo stromov sa vzduch v horúcom počasí ochladzuje a pri nočnej kondenzácii kondenzát ohrieva okolitý vzduch. Stromy teda ochladzujú vzduch cez deň a v noci ho zohrievajú.

Späť ku kondenzátu – kam potom smeruje?

15 % sa počas dňa vyparí. Strom vráti 50 % späť do vzduchu vo forme vodnej pary. A zvyšných 35 % skončí v podzemných vodách.

Čo sa deje, keď prší? Z dažďa, ktorý padá, sa 25 % vody opäť odparí z listov koruny stromu a 50 % strom sám transpiruje späť do vzduchu. Táto vlhkosť sa pridá k oblakom, ktoré budú teraz z 50 % pozostávať zo „stromovej vody“.

Tieto mraky sa budú vznášať vo vnútrozemí a opäť z nich bude padať dážď, ale na nové miesto. Ďaleko od mora. Stromy prenášajú zo svojich zelených dlaní do dlaní nás všetkých, ktorí nežijeme pri mori – životodarný, čistý dážď!

A to nie je všetko! Viete, čo ešte môžu? Môžu sami zdvojnásobiť alebo znásobiť zrážky a poslať ich tam, kde je sucho. Pretože atmosféra potrebuje vlhkosť, ktorá sa snaží ísť tam, kde jej niet. Atmosféra si pýta – stromy dávajú.

A teraz sa vzduch pohybuje do vnútrozemia (v skutočnosti postupne stúpa stále vyššie a vyššie nad hladinu mora) a zrážok je stále viac, aj kondenzátu tiež. Vďaka stromom.

A kdekoľvek sa vietor nesie po korunách stromov, po lesoch, ktoré sú vyššie ako 12 metrov, vznikajú Ekmanové špirály. A oni prinášajú ďalších 40 % dažďa. A také dažde padajú v pásoch rovnobežných s líniami stromov.

Je načase položiť si otázku – čo sa stane, ak vietor prinesie vzduch nepochádzajúci z mora?

Asi 40 % takýchto vzdušných más, keď sa dostanú do lesa, buď mu dodajú vlhkosť, ak je jej vo vzduchu veľa, alebo sa budú naopak lesom vlhčiť.

Čo budeme bez nich robiť, bez stromov, ktoré k nám prinášajú dažde? Bez stromov, ktoré by nám v letných horúčavách ochladili vzduch? A zahrievali vzduch v noci? Aj na Sahare sa dá samozrejme žiť. Ale nemôžete žiť v Sahare vo veľkosti planéty.

Grécko prišlo o lesy a planéta udržuje toto miesto pri živote vďaka lesom v Rusku, Kanade atď. Lesy planéty podporujú miesta, kde lesy už neexistujú. Stromy vychovávajú synov a dcéry a posielajú nám ich na pomoc. A my sme k nim často horší ako k nábytku – nulová pozornosť. A my sme nažive, zatiaľ na nažive, vďaka stromom…

Bill Mollison

bioferaklub.info