Štefan Harabin: Vojna a mier

Neustále vojny ako spôsob myslenia končí. Veľmi dôležitá je snaha nového prezidenta USA doviesť spoločnosť opäť do „normálnosti“, píše vo svojom článku bývalý minister spravodlivosti SR a niekdajší šéf Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin.

Ešte nedávno svet stál na pokraji jadrovej katastrofy. Odchodom administratívy Bidena sa pomaly formuje nádej na mierové usporiadanie sveta. Na začiatku treba zdôrazniť, že vojna medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou neexistuje a neexistovala. Ide o agresívnym Západom zámerne vybrané a surovo obetované územie na zrážku dvoch rozdielnych videní sveta, dvoch rôznych civilizačných ideológií. Otvorene hovorili o snahe strategicky poraziť Rusko. Vadí im, že Rusko je suverénny štát, s hrdým národom, ktorý v histórii a ani dnes nedovolí, aby si ich niekto podriadil.

Aj v tomto prípade zvrátené mocenské pohnútky viedli USA a kolektívny Západ k financovaniu a všestrannej podpore protiústavného prevratu na Ukrajine v roku 2014. K zneužitiu jej obyvateľov na agresiu proti Ruskej federácii. Európa túto tragédiu nesmie podporovať. To si nakoniec vyžiadalo zo strany Ruska obranu svojich, už predtým zákonne pripojených ruských území a presadenie oprávnených bezpečnostných záujmov Špeciálnou vojenskou operáciou. Dnes Západ vidí, že vojnu nesporne prehral. Verejné prejavy väčšiny súčasných európskych politikov falošne vyzývajú na okamžité ukončenie vojenského konfliktu. Len aby umožnili zúfalému pučistickému režimu v Kyjeve oddýchnuť si, znovu sa vyzbrojiť a pokračovať vo vojne. Vo všeobecnosti platí, že chceme mier. Je to jasné a je to správne. Druhá vec je, že porazený agresor chce diktovať Rusku, čo musí urobiť. Je to veľmi zákerné a samozrejme nereálne. Zamyslel sa niekto nad tým, ako bude zostatok Ukrajiny existovať po ukončení bojov? Že ľudia sa chcú, a musia mať možnosť po fašisticko-teroristickom banderovskom besnení, ktoré vďaka dlhoročnému ohlupovaniu a umelo vyvolávanej nenávisti zachvátilo veľkú časť spoločnosti, vrátiť sa k mierovému každodennému životu? Oni nepotrebujú akoby „mierové sily“ a kontrolné vojenské posty cudzích západných vojsk na uliciach. Tak by Západ, ktorý rozhodne nemá záujem nezištne pomáhať Ukrajine s jej obnovou, znovu rýchlo dosadil do vlády svojich oligarchov a drancoval by Ukrajinu na úkor ľudí aj naďalej. Bez bezpečnej a pokojnej perspektívy sa žiť nedá. Hrozilo by, že z Ukrajiny odíde ešte ďalších niekoľko miliónov ľudí. Treba vytvoriť podmienky pre normálny život. Aby si ľudia bez strachu mohli zakladať rodiny a zdravo vychovávať deti, nové pokolenia. Na to potrebujú trvalý a garantovaný mier. Ten dokáže Ukrajine v skutočnosti a úplne objektívne priniesť jedine Ruská federácia. Im historicky blízky, bratský slovanský svet. Iba jej politika dokáže odstrániť zo spoločnosti fašizmus a násilné všestranné extrémne liberálne a banderovské decimovanie občanov, najmä mladej generácie.

Neustále vojny ako spôsob myslenia končí. Pritom pokusy o akési prirovnávanie teroristického bombardovania civilných bezbranných ľudí v pásme Gazy zo strany nacionalistických fanatikov Izraela a obrannej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine, ktoré je namierené práve naopak proti vraždeniu civilného rusky hovoriaceho obyvateľstva v oblastiach východnej Ukrajiny, je prejavom absencie akéhokoľvek právneho a politického chápania toho, čo sa vlastne vo svete deje. Udržanie násilia jediného svetovládcu v podobe USA už nie je možné. Rýchlo vzniká silnejúci nový svet mierovej koexistencie rovných štátov, vedený Ruskom a štátmi spoločenstva BRICS. Znamená to jasnú životaschopnú a lákavú perspektívu pre celý svet, pre všetky jeho civilizácie, bez rozdielu. Nový svet dôveruje politike Ruskej federácie a celkom presvedčivo ju podporuje. Je to politika vzájomného rešpektu, suverenity, rovnakej bezpečnosti a slobodného výberu vlastnej cesty rozvoja, ktorý je kolektívne ponúknutý všetkým štátom sveta. Veľmi dôležitá je snaha nového prezidenta USA doviesť spoločnosť opäť do „normálnosti“. Snaha o navrátenie sa k rozvoju domácej ekonomiky a priemyslu. Jeho zahraničná politika a prezentované plány vyvolali skutočnú paniku u mnohých, najmä tam, kde sa naivne spoliehali na večnú pozornosť a podporu politických dobrodruhov zo strany USA. Dať definitívnu odpoveď na zmeny vo svete sa dnes ešte nedá. V Moskve určite panika nie je. Svet sa v zásade vyvíja dobrým smerom. USA majú pod novým vedením nezávideniahodnú cestu obnovy vlastného štátu a spoločnosti. Ani ich zahraničná politika nebude jednoduchá. Dôjde k postupnému politickému obratu, k poznaniu a rešpektovaniu historických a súčasných oprávnených záujmov partnerov. S tým súvisí aj odvolanie nezákonných sankcií, prejavenie rovnakej trpezlivosti a ďalekosiahleho videnia spoločných mierových perspektív a spolupráce pre každý štát. Bez najmenších pochybnosti budú veľké zmeny, bude proti nim aj veľký odpor odchádzajúcej administratívy USA a niektorých štátov Európy, ale k pozitívnym zmenám nesporne prichádza už dnes.

Nástup nových mierových vzťahov vítame s pochopením logickej objektívnosti týchto procesov. Vidíme možnosti, ktoré sa nám núkajú a veríme že, ide o definitívne zažehnanie reálnej hrozby jadrového konca našej planéty. Iná cesta pre ľudstvo naozaj neexistuje. Žijeme v Európe, v tzv. starom, civilizovanom svete. Aby to nebol pre nás stratený svet, musíme sa zmenám prispôsobiť. Zachovanie Európskej únie v jej dnešnej nedemokratickej a skorumpovanej podobe nie je reálne. Hlúpo pôsobí snaha bruselských úradníkov silou mocou zostať na stoličkách a meniť politiku len tak, pre zmeny v USA, zrazu o sto osemdesiat stupňov. Podstata nerešpektovania suverenity členských štátov a ich životných záujmov však zostala. Na to, aby Európa nepadla na kolená alebo sa nedala ničiť nájazdami ilegálnych migrantov, ktorí prinášajú násilie, strach a škody s cieľom rozvrátiť pôvodné národné štáty, potrebujeme, nevyhnutne spoločne, chrániť našu rozmanitú a historicky kresťanskú kultúru národov Európy. Nechceme vojenské bloky. Bezpečnosť musí spoločnou dohodou platiť pre všetkých rovnako. Potrebujeme podporiť normalizovanie situácie a príchod vlád schopných stavať na dobrých skúsenostiach, ale aj na správnom hodnotení chýb. Nepoddávať sa viac štvavým výzvam na fanatické zbrojenie a formovanie nejakých stoviek tisíc vojakov, aby išli nezmyselne bojovať proti Rusku, či dokonca na druhý koniec sveta. Zúfalé, ale o to nebezpečnejšie a zúrivé pokusy zvrátiť normálny vývoj a vyvolať aj v našej spoločnosti strach, násilie a obrátiť to proti súčasnej slovenskej vláde je jasnou prípravou na nezákonný vládny prevrat. Treba vedieť, že zákon trestá prípravu alebo realizované zlé úmysly, ale platí aj na ich hlúpe nasledovanie zo strany málo informovaných. Je to veľmi vážna vec.

Záverom si dovolím malú poznámku. Verím, že rétorika mocností navzájom sa bude postupne v dobrom meniť. A tak primitívni politici v Európe, ktorí skáču od radosti nad nediplomatickými vyjadreniami iste pochopia, že ich čas sa naplnil. Nemajú nič pozitívne, čo by mohli Európe a svetu ponúknuť. Nevedia rozlíšiť pravdu od vysokej hry. Ruská federácia nemá kam ustupovať a po skúsenostiach s podlou vierolomnosťou USA a Západu, s nikým otázku Ukrajiny riešiť dohodami alebo kompromismi nebude. Pohovoriť s inými možno, ale riešenie tentokrát prijme Rusko výlučne samo. Naivitu a zlomyseľnosť vo vedení preto žiaden európsky štát nepotrebuje. Čím skôr sa jej všetci zbavíme, tým viac času budeme mať na tvorbu nových, mierových partnerských vzťahov, tak v našom okolí, ako aj v širšom svete. Myslím si, že aj keď to verejnosť môže vnímať inak, veľmoci, ktoré formujú svet, si v mnohom rozumejú.

Zdroj: Facebook Štefan Harabin / InfoVojna