Štátne úrady za vlád Hegera a Ódora žiadali Facebook cenzurovať tisícky statusov

Uniknuté interné dokumenty, ku ktorým získal prístup portál Marker, odhaľujú rozsiahlu spoluprácu slovenských štátnych orgánov so spoločnosťou Meta (majiteľ Facebooku) v rokoch 2022 a 2023. Ide o dve rozsiahle tabuľky, ktoré obsahujú spolu 2 628 linkov na statusy, komentáre, videá či profily, ktoré štátni úradníci nahlasovali Facebooku a Instagramu s cieľom dosiahnuť ich odstránenie. Obsah sa týkal najmä kritiky prezidentky Zuzany Čaputovej, výrokov vtedajších opozičných politikov, ale aj tém ako LGBT, Ukrajina, zelené politiky, pandémia či nelegálna migrácia.

Cenzúra – obľúbená metóda progresívnych liberálov

Dokumenty vznikali najmä počas vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora. Záznamy ukazujú, že do nahlasovania boli zapojené viaceré štátne inštitúcie, ktoré si zdieľali spoločný dokument vytvorený vo forme online tabuliek Google Sheets.

Jedným z najzásadnejších zistení je, že autorom prvého dokumentu je podľa histórie zmien Miroslava Sawiris, vtedajšia šéfka Odboru strategickej komunikácie Úradu vlády. Sawiris predtým pôsobila ako analytička v Globsecu a dnes pracuje v Bruseli ako politická poradkyňa frakcie Renew Europe, do ktorej patrí aj Progresívne Slovensko. Jej odbor bol v období 2022 – 2023 kľúčovým článkom systému strategickej komunikácie, ktorému Európska únia poskytla viac ako osem miliónov eur.

Odbor strategickej komunikácie, v ktorom okrem Sawiris pôsobila aj Soňa Uriková, zohrával významnú úlohu v riadení komunikácie vlády. Podľa vlastných prezentácií úradníci pripravovali každý týždeň pre premiéra Hegera komunikačné “onepagery” – manuály s presnými odporúčaniami, čo má premiér hovoriť o témach ako Ukrajina či NATO. Uriková zároveň vysvetlila, že odbor monitoroval sociálne siete, mazal komentáre, ktoré považoval za dezinformačné alebo nenávistné, a snažil sa koordinovať jednotný naratív všetkých štátnych inštitúcií.

Organizovaná skupina

Uniknuté dokumenty však ukazujú, že komunikácia smerom k Meta bola ešte organizovanejšia. Najaktívnejším nahlasovateľom bola Rada pre mediálne služby, ktorá nahlásila 921 príspevkov. Druhým najaktívnejším subjektom bola Polícia s 512 nahláseniami, pričom do dokumentov prispievali Odbor počítačovej kriminality, Odbor komunikácie a prevencie aj ďalšie policajné útvary. V tom čase pôsobil v policajnom Odbore komunikácie a prevencie aj David Púchovský, známy administrátor stránky Hoaxy a podvody.

Ministerstvo vnútra vedené Romanom Mikulcom nahlásilo 316 položiek, často cez Centrum boja proti hybridným hrozbám, ktoré viedol Daniel Milo, ďalší odborník známy z Globsecu. Ministerstvo obrany pod vedením Jaroslava Naďa nahlásilo 75 príspevkov, Situačné centrum Úradu vlády spolu 41 príspevkov a Ministerstvo zahraničných vecí vedené Ivanom Korčokom, Rastislavom Káčerom a Miroslavom Wlachovským ďalších 38.

Nahlasovaný bol však nielen obsah bežných používateľov, ale aj príspevky opozičných politikov. Najčastejším terčom bol Ľuboš Blaha. Úradníci nahlasovali desiatky jeho statusov ešte pred tým, ako mu bol v júni 2022 zmazaný profil, no reportovanie pokračovalo aj potom. V tabuľkách sa nachádza približne 160 prípadov nahlásenia príspevkov iných stránok, ktoré len kopírovali Blahove texty alebo zdieľali jeho videá z Telegramu.

Manipulácia verejnej mienky

Úradníci nahlasovali aj príspevky Roberta Fica, Tibora Gašpara, Tomáša Tarabu, Slovenskej národnej strany, Republiky a Milana Uhríka. Niektoré nahlásenia pochádzali priamo z ministerstiev. Napríklad Ministerstvo zahraničných vecí reportovalo výrok Roberta Fica z televíznej diskusie, v ktorom povedal, že Slovensko potrebuje zmenu.

Celý systém potvrdzuje aj vyjadrenie Jakuba Godu, ktorý pracoval v komunikačnom tíme prezidentky Zuzany Čaputovej. Pre Refresher už v roku 2023 verejne uviedol, že štátne inštitúcie komunikovali s Meta aktívne a priamo. Podľa Godu majú nahlásenia od štátu väčšiu váhu ako bežné užívateľské podnety a riešia ich interní zamestnanci Meta. Otvorene priznal, že úradníci zasielali Meta konkrétne linky na príspevky, o ktorých sa domnievali, že porušujú pravidlá alebo slovenské zákony.

Uniknuté materiály prvýkrát poskytujú komplexný pohľad na to, ako sa počas predchádzajúcich vlád koordinovalo nahlasovanie obsahu na sociálnych sieťach a ako výrazne sa štátne inštitúcie snažili ovplyvniť moderovanie verejnej diskusie. V najbližších dňoch má Marker zverejniť pokračovanie, ktoré sa zameria na konkrétne témy, ktoré štátni úradníci považovali za najproblematickejšie.

Zdroj: marker