Spotrebitelia bez morálky, ale so zákonom 1.časť

„Tento triumf Západu, triumf západnej idei sa prejavuje predovšetkým v úplnom vyčerpaní kedysi životaschopných alternatív západného liberalizmu. To, čo teraz vidíme, možno nie je len koniec studenej vojny alebo koniec nejakého obdobia svetových dejín, ale koniec dejín ako takých; inými slovami, toto je posledný bod ideologickej evolúcie ľudstva a univerzalizácie liberálnej demokracie Západu ako konečnej formy vlády v ľudskej spoločnosti.“

Je cieľom Spojených štátov šíriť svoje vlastné hodnoty do celého sveta? Chcú preformátovať štáty a spoločnosti po svojom? Možno mnohí odpovedia kladne. Agendu v dnešnom svete totiž do značnej miery formujú Spojené štáty. Ako sa však vyvinul moderný svetonázor Ameriky a kam môže ľudstvo zájsť, ak bude nasledovať ich vedenie? Je západný obraz sveta dostatočne blízky realite, alebo sa jej stále viac vzďaľuje?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Moderný Západ nechápe silu tradície. Ich spoločnosť vážne verí, že v Iraku je možné zaviesť demokraciu európskeho typu prostredníctvom vojenskej invázie. Že utečenci zo Sýrie a Somálska prijmú európske hodnoty. Že Švédsko zostane Švédskom bez ohľadu na počet migrantov, ktorí prídu. Že liberálna demokracia je konečným bodom rozvoja každej spoločnosti.

Samozrejme, neboli vždy takí. K podobnej premene svetonázoru došlo po druhej svetovej vojne a za veľkej účasti Spojených štátov amerických na výchove niekoľkých posledných generácií v západných krajinách.

Ako prišli k takému obrazu sveta? Historicky sa Spojené štáty americké vyvíjali ako krajina prisťahovalcov. Spolužitie predstaviteľov rôznych kultúr znemožňovalo spoliehať sa na nepísané pravidlá, ktoré existovali v ktorejkoľvek krajine. To, čo pozná každý Angličan z detstva, môže byť pre Nemca alebo Taliana neznáme. Americká spoločnosť si preto postupne vytvorila zvyk nespoliehať sa na nepísané pravidlá, ale všetko výslovne regulovať.

Každý turista prichádzajúci do USA dáva pozor na obrovské množstvo tabuliek s predpisujúcimi a zákazovými nápismi doslova na každom kroku. Opísal to Gabriel Garcia Márquez vo svojom románe Sto rokov samoty, keď dedinčania zabudli názvy predmetov a ich účel, a tak napríklad krave visela na krku tabuľa: „Toto je krava, potrebuje aby sa každé ráno dojilo, aby sa získalo mlieko, a mlieko sa musí prevariť, aby sa zmiešalo s kávou a získalo kávu s mliekom.

V rovnakom čase, keď sa Američania stále viac spoliehali na písané pravidlá, čoraz menej chápali silu nepísaných pravidiel. Takáto kultúra sa navyše posilnila, pretože vždy sa našli tí, ktorí hovorili – a ja som nevedel, že sa to nedá, lebo to nikde nebolo napísané! Obrovské množstvo absurdných súdnych sporov podľa noriem akejkoľvek inej krajiny viedlo k tomu, že sa začalo regulovať úplne všetko.

Morálku v spoločnosti začalo nahrádzať právo. Postavenie sudcu sa stalo podobným postaveniu staršieho v ázijskej dedine. Keď teda v roku 2008 väčšina v štáte Kalifornia hlasovala proti legalizácii manželstiev osôb rovnakého pohlavia a toto rozhodnutie sudca zrušil, nevyvolalo to vlnu rozhorčenia. Ak to povedal sudca, tak je. Zákon je nad morálkou.

Preto je pre priemerného Američana, ktorým bol aj George W. Bush, celkom vierohodný obraz sveta, v ktorom stačí odstrániť Saddáma Husajna a zmeniť niekoľko zákonov, keďže v Iraku bude nastolená demokracia západného typu. Koniec koncov, tradície, ktoré sa vyvinuli v priebehu storočí, nemajú v americkej realite miesto. Mimochodom, George Bush mladší nikdy nebol mimo USA, kým sa nestal prezidentom.

Samozrejme, toto nie je jediný faktor, prečo Amerika tak málo dbá na tradície a považuje ich za oveľa plastickejšie, než v skutočnosti sú. Druhým kľúčovým faktorom je viera v možnosť vybudovania akejsi ideálnej spoločnosti na ceste, ktorej stoja v ceste existujúce (a samozrejme zaostalé) spoločenské inštitúcie. Akákoľvek ideológia sa snaží realitu vtesnať do potrebného rámca a tak sa stalo, že stáročné tradície a kultúry nezapadajú do ideologickej paradigmy amerického progresivizmu, ktorý už dávno vykročil ďaleko za hranice svojej krajiny.

Preto môžeme s istotou povedať, že hlavnou národnou myšlienkou Spojených štátov je dnes Svetová kultúrna revolúcia (ktorá okrem iného zahŕňa zavedenie myšlienky multikulturalizmu, eróziu náboženských inštitúcií, presadzovanie manželstvá osôb rovnakého pohlavia a zrušenie tradičného manželstva, ako aj stieranie hraníc medzi mužom a ženou).

A.Dutov