Smrť ukončila vládnutie britskej kráľovny Alžbety II.

Novým kráľom Spojeného kráľovstva sa stal v momente Alžbetinho úmrtia jej najstarší syn Charles.

Vo veku 96 rokov zomrela vo štvrtok britská kráľovná Alžbeta II. „Kráľovná zomrela dnes popoludní pokojne na zámku Balmoral,“ oznámil Buckinghamský palác.

Kráľovná Alžbeta II. bola najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Británie – na tróne bola 70 rokov.

Novým kráľom Spojeného kráľovstva sa stal v momente Alžbetinho úmrtia jej najstarší syn Charles (73). Lekári kráľovnej vyjadrili vo štvrtok znepokojenie v súvislosti s jej zdravotným stavom.

Bola najdlhšie žijúcim a najdlhšie vládnucim britským panovníkom v dejinách. Za dlhé desaťročia svojej vlády zažila 15 premiérov, vo Vatikáne vystriedalo sedem pápežov, rozšírila sa televízia, človek vstúpil na Mesiac, bol postavený a zbúraný berlínsky múr.

Panovníčka celý svoj život zasvätila službe monarchii a bola nesmierne populárna. Vlani v apríli zomrel dva mesiace pred stými narodeninami jej manžel, princ Philip.

Na škótsky zámok Balmoral následne pricestovali členovia kráľovskej rodiny – princovia Charles, Andrew a Edward a princezná Anna, ako aj Alžbetin vnuk princ William. Na ceste do kráľovninho sídla je aj princ Harry.

Alžbeta II. sa narodila v roku 1926 v londýnskom mestskom dome na ulici Bruton Street, kde spočiatku žila so svojimi rodičmi – neskoršími panovníkmi kráľom Jurajom VI. a kráľovnou Alžbetou – kráľovnou matkou. V dĺžke vládnutia prekonala svoju praprastarú matku, kráľovnú Viktóriu, ktorá vláda 63 rokov a 7 mesiacov.

Panovníčka Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ďalších štátov Spoločenstva národov (Commonwealthu) kráľovná Alžbeta II. bola najdlhšie vládnucou panovníčkou na svete.  V poradí 40. panovníčka na anglickom tróne od čias Viliama Dobyvateľa (1066-1087) a prapravnučka kráľovnej Viktórie (1837-1901) zasadla na trón vo februári 1952 po smrti svojho otca Juraja VI., ktorý vládol od roku 1936.

Keďže zdravie Juraja VI. sa v roku 1951 zhoršovalo už počas tohto obdobia ho princezná Alžbeta na verejných podujatiach často zastupovala. Tragická správa o úmrtí otca zastihla Alžbetu a jej manžela Filipa počas návštevy Kene. Práve v tejto africkej krajine sa dozvedela 6. februára 1952 o úmrtí otca. Princezná Alžbeta cestu okamžite prerušila a domov sa už vrátila ako panovníčka, pretože ihneď bola oficiálne vyhlásená za kráľovnú.

Pokojný život jej skončil smrťou otca

Slávnostne bola Alžbeta II. korunovaná o rok neskôr, 2. júna 1953. Mladá 26-ročná panovníčka sa postavila na čelo britského Spoločenstva národov, britskej armády, letectva a námorníctva i vyše 700 organizácií. Zároveň sa stala najvyššou predstaviteľkou anglikánskej cirkvi a vojvodkyňou z Lancasteru.

Elizabeth Alexandra Mary sa narodila 21. apríla 1926 v Londýne ako prvorodená dcéra Alberta, vojvodu z Yorku, a Elizabeth Bowes-Lyonovej, vojvodkyne z Yorku. Mala mladšiu sestru Margaret, grófku zo Snowdonu (1930-2002).

Pokojný rodinný život princeznej sa skončil v roku 1936, keď zomrel jej starý otec, kráľ Juraj V. Jeho nástupcom sa najprv stal jej strýko Eduard III., ktorý sa však rozhodol dať prednosť láske a oženil sa s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou, čím prenechal vládu svojmu bratovi Jurajovi VI.

Jedenásťročná princezná Elizabeth sa tak stala prvou v nástupníckej línii na britský trón. Philipa, vtedy 13-ročného chlapca a svojho budúceho manžela, spoznala na svadbe jeho bratranca ako osemročná v roku 1934, keď ešte vôbec netušila, že ako manželia strávia 73 rokov.

Až o 12 rokov neskôr požiadal Philip princeznú Elizabeth o ruku, ale snúbenci museli počkať, kým nevesta nedovŕši 21. rok svojho života. Stalo sa tak 21. apríla 1947. Philip a Elizabeth sa zasnúbili 6. júla 1947, svadba sa konala 20. novembra 1947.

Láska jej života

Philip sa vzdal všetkých svojich titulov, ktoré ho spájali s nemeckými koreňmi a prijal matkino meno Battenberg v poangličtenej forme Mountbatten. Prestúpil tiež z pravoslávnej do anglikánskej cirkvi – ako dieťa pochádzajúce z gréckej i dánskej kráľovskej rodiny bol totiž pokrstený pravoslávnym obradom.

Mladý pár žil istý čas na ostrove Malta. Philip slúžil v námorníctve a princezná cestovala medzi Maltou a Londýnom, kde sa o ich ročného syna Charlesa starali starí rodičia. Ako prvá britská kráľovná oslávila 20. novembra 2017 platinové výročie svadby.

Alžbeta II. a princ Philip mali okrem korunného princa Charlesa, ktorý sa narodil v roku 1948, aj ďalšie tri deti: princeznú Annu (1950), princa Andrewa (1960) a princa Edwarda (1964). S narodením princa Andrewa sa Alžbeta II. stala od čias kráľovnej Viktórie prvou britskou panovníčkou, ktorá porodila dieťa počas vládnutia.

Jej manželstvo s Philipom, vojvodom z Edinburghu, trvalo 73 rokov – až do smrti princa, ktorý zomrel 9. apríla 2021 vo veku 99 rokov. Dňa 9. septembra 2015 sa stala Alžbeta II. najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Spojeného kráľovstva, keď v dĺžke vládnutia prekonala svoju praprastarú matku, kráľovnú Viktóriu, ktorá vláda 63 rokov a 7 mesiacov.

Aktívna panovníčka

Alžbeta II. sa narodila 21. apríla 1926. Keď mala desať rokov, zomrel jej starý otec kráľ Juraj V. a z otcovho brata sa stal nový panovník Eduard VIII. Po 327 dňoch však bol okolnosťami prinútený abdikovať, pretože sa plánoval oženiť s dvakrát rozvedenou a navyše neurodzenou Američankou Wallis Simpsonovou. Tak sa stala Alžbeta korunnou princeznou otca kráľa Juraja VI.

Ako 13-ročná Alžbeta stretla svojho budúceho manžela Philipa, pričom, ako spomína guvernantka, bola to láska na prvý pohľad, ktorá sa zrodila pri tenise. Začiatok druhej svetovej vojny znamenal pre kráľovskú rodinu sťahovanie na vidiek. Ako korunná princezná sa v roku 1942 stala veliacim plukovníkom kráľovských granátnikov s právom navštevovať svoj regiment. Aktívne sa zapájala do vojenských záležitostí. Vstúpila do ženského pomocného zboru britskej armády. Pôsobila v ňom ako šoférka nákladného auta a mechanička.

V deň smrti kráľa Juraja VI. sa 6. februára 1952 Alžbeta II. stala novou kráľovnou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Slávnostná korunovácia sa uskutočnila vo Westminsterskom opátstve 2. júna 1953. V roku 1947 sa vydala za Philipa a mala ním štyri deti: princa Charlesa, princeznú Annu, princa Andrewa a princa Edwarda.

Kým o Alžbete II. hovorili, že je ako skala stability, britská kráľovská rodina sa počas jej panovania musela vyrovnať s viacerými škandálmi a problémami. Médiá na monarchiu čoraz viac upriamovali pozornosť. Najmä keď si korunný princ Charles vzal v roku 1981 za manželku princeznú Dianu. Búrlivé manželstvo vydržalo do roku 1996, keď sa pár rozviedol. O rok neskôr zomrela Diana pri automobilovej nehode v Paríži. Bol to moment, keď Alžbeta čelila asi najväčšej kritike. Kým verejnosť smútila za obľúbenou princeznou, panovníčka ukázala minimum emócií. Charles sa v roku 2005 oženil po druhý raz, keď si zobral dlhoročnú milenku Camillu Parkerovú-Bowlesovú. Napriek rozvodu práve Charles po Alžbete II. nastupuje na trón.

Bola aj na Slovensku

V roku 2008 panovníčka navštívila Slovensko. Zavítala do Bratislavy aj do Vysokých Tatier. „Veľa ľudí mi pripomína, že keď bola kráľovná vo Vysokých Tatrách, počasie bolo dosť zlé. Bolo to v októbri, a keď išla na Hrebienok, zdalo sa, že výhľad nebude dobrý. Ale na desať minúť sa mraky rozostúpili. A mala skvelý výhľad,“ opísal v nedávnom rozhovore pre Pravdu návštevu súčasný britský veľvyslanec na Slovensku Nigel Baker.

Ambasádor pracoval v kancelárii princa Charlesa a mal možnosť viac ráz sa s kráľovnou stretnúť. Ako Baker povedal v rozhovore, Alžbeta pôsobila formálne, ale zároveň vedela, ako na to, aby sa pri nej ľudia uvoľnili. „Raz som kráľovnú náhodou stretol na dostihoch. Bola úplne uvoľnená, neformálna. Okolo nej boli ľudia s rovnakou vášňou pre kone a dostihy,“ uviedol Baker.

Kráľovná Alžbeta II. bola priam symbolom Británie. A monarchia bude aj po jej smrti pokračovať. Panovníkom sa stal Charles a ďalším v poradí je jeho syn princ William.

„Budeme mať v budúcnosti kráľovskú rodinu? Neviem. Som za zmeny. Ale na druhej strane nechceme, aby boli monarchovia ako obyčajní ľudia. Anglicko by niečo stratilo, keby prišlo o kráľovskú rodinu,“ povedal pre Pravdu sociológ a odborník na monarchiu Gëzim Alpion z Birminghamskej univerzity.

Alžbeta II.

21. apríl 1926: Narodila sa v Londýne.

12. december 1936: Stala sa následníčku na trón po nečakanej abdikácii kráľa Eduarda VIII. pre jeho rozhodnutiu oženiť sa s rozvedenou ženou. Na trón nastúpil Alžbetin otec ako Juraj VI.

20. november 1947: Vydala sa za vzdialeného bratranca Philipa Mountbattena, poručíka námorníctva pôvodom z Grécka.

14. november 1948: Narodil sa jej prvý syn Charles. Kráľovský pár mal neskôr ešte tri ďalšie deti, Annu, Andrewa a Edwarda.

6. február 1952: Vo veku 25 rokov nastúpila na trón po smrti svojho otca Juraja VI., ktorý zomrel na rakovinu pľúc vo veku 56 rokov. Jej korunovácia vo Westminsterskom opátstve sa uskutočnila 2. júna 1953.

Október 2008: Navštívila Slovensko.

9. september 2015: Stala sa najdlhšie vládnucim panovníkom na britskom tróne v dejinách.

9. apríl 2021: Vo veku 99 rokov zomrel jej manžel, princ Philip.

6. február 2022: Dosiahla platinové jubileum (70 rokov na tróne).

Spustila sa operácia Jednorožec

Oznámením o úmrtí britskej kráľovnej Alžbety II., ktorá zomrela vo štvrtok popoludní na škótskom zámku Balmoral, sa v Británii spustila operácia Jednorožec (Unicorn). TASR správu prevzala z britského denníka The Herald a stanice BBC.

Pôvodný plán postupu v prípade, že by britská panovníčka zomrela v Londýne, mal označenie London Bridge. Alžbeta II. však zomrela vo svojom škótskom sídle, britské úrady preto uviedli do chodu operáciu Jednorožec.

Telo zosnulej panovníčky prevezú po 48 hodinách od úmrtia z Balmoralu do zámku Holyrood a odtiaľ do Katedrály svätého Gilesa v Edinburghu, kde sa uskutoční bohoslužba za účasti členov kráľovskej rodiny, píše BBC. Následne rakvu dopravia britským kráľovským vlakom zo stanice Wawerley do Londýna. Na každej stanici, ktorou bude vlak prechádzať, bude postavená čestná stráž.

Okamžite po správe o úmrtí panovníčky svoju činnosť pozastavil britský parlament aj zákonodarné zbory v Škótsku, Walese a Severnom Írsku.

Oficiálna webstránka britskej kráľovskej rodiny sa zahalila do čiernej farby a aktuálne uvádza len informáciu o Alžbetinej smrti. Vlajky na Buckinghamskom paláci spustili na pol žrde.

Pohreb Alžbety II. by sa mal podľa protokolu konať o desať dní vo Westminsterskom opátstve v Londýne. Tento deň bude zároveň dňom štátneho smútku. Británia si panovníčku uctí dvomi minútami ticha. Pozostatky kráľovnej následne uložia v Kaplnke svätého Juraja na hrade Windsor.

Zdroj: hnonline.sk / pravda.sk / interez.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)