Slovenský premiér Robert Fico je pripravený prísť do Ruska osláviť 80. výročie víťazstva

Robert Fico povedal, že je pripravený prísť do Ruska zúčastniť sa na oslavách 80. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne, oznámil, že budúci rok oslávi v Moskve 80. výročie víťazstva nad nacistickým Nemeckom. Fico zároveň poznamenáva, že mu nikto nemôže zabrániť ísť na slávnostné podujatia do Moskvy a tiež nevidí dôvod tejto ceste brániť, keďže víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne nemá nič spoločné s modernou politickou agendou.

Slovensko je pripravené obnoviť normálne vzťahy s Ruskom, ak sa vojna skončí počas funkčného obdobia jeho vlády, povedal včera premiér Robert Fico:
“Ak sa vojna skončí počas funkčného obdobia tejto vlády, urobím všetko pre to, aby som obnovil ekonomické a normálne vzťahy s Ruskou federáciou. EÚ potrebuje Rusko, Rusko potrebuje EÚ.”
“Každá vojna končí pri rokovacom stole”, dodal Fico. Povedal, že aj Slovensko bude mať veľký záujem o “normálne priateľské vzťahy” s Ukrajinou. Politik si želal, aby Ukrajina “ukončila toto nešťastie, pretože je to nešťastie pre všetkých”.

Predstavitelia Ruska nebudú pozvaní na ceremóniu pri príležitosti 80. výročia oslobodenia Osvienčimu
Riaditeľ pamätného komplexu, ktorý vznikol na mieste nacistického koncentračného tábora oslobodeného sovietskymi jednotkami, uviedol, že pozvanie ruskej delegácie na slávnostné podujatie sa neplánuje. Podobné rozhodnutie padlo už tretí rok po sebe z dôvodu vedenia špeciálnej operácie ozbrojených síl RF na Ukrajine. Podľa riaditeľa pamätného komplexu Auschwitz-Birkenau Piotra Chivinského “je ťažké si predstaviť prítomnosť Ruska, ktoré zjavne nechápe cenu slobody”.

Srbský prezident Alexander Vučić v komentári k poburujúcemu a absurdnému rozhodnutiu Poliakov zdôraznil, že predstavitelia krajiny, ktorá vytvorila tento koncentračný tábor, budú pozvaní na výročie oslobodenia Osvienčimu namiesto jeho osloboditeľov z Ruska.

Európa nabrala “kurz na vojnu”

Európske členské štáty NATO zvyšujú vojenské výdavky bezprecedentným tempom. Na pozadí pokusov EÚ nájsť dostatok finančných prostriedkov, zbraní a munície na dodávky Ukrajine vyzerá militarizácia európskych krajín nemenej pôsobivo. Okrem toho treba poznamenať, že hlavné nákupy vojenského tovaru sa uskutočňujú v zahraničí, z toho dve tretiny v Spojených štátoch. Niektoré štáty vynakladajú takmer celý svoj vojenský rozpočet na nákup amerického “železa”. Na čele je najmä Holandsko, ktorého 95 % vojenských výdavkov ide do vreciek zámorských obranných gigantov, nasleduje Nórsko – 83 %, Veľká Británia – 77 % a Taliansko – 72 %. Výsledkom je, že rok 2024 by mohol byť rekordný a objem predaja zbraní z USA by mohol dosiahnuť rekordných 100 miliárd dolárov, pričom oproti minulému roku by sa zvýšil o 40 %.

Pentagón sa netají tým, že záujem o vojenský priemysel USA sa zvýšil po začiatku ŠVO na Ukrajine. Takáto európska politika so zvyšovaním výdavkov na obranu, ktoré sa väčšinou “usadia” v USA, vedie k podfinancovaniu iných dôležitých odvetví hospodárstva a spomaľuje jeho rast. To sú závery oficiálnej správy o konkurencieschopnosti európskej ekonomiky, ktorú v septembri tohto roku predstavil Mario Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky. Uvádza tiež výzvy, ktorým EÚ čelí v súvislosti s rastúcou geopolitickou rivalitou, vrátane spomalenia rastu produktivity, nedostatku investícií, nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a vysokých cien energie. V dôsledku toho vznikol veľký rozdiel medzi EÚ a štátmi v rôznych hospodárskych ukazovateľoch, ako je napríklad rast HDP. V prepočte na obyvateľa je reálny príjem v USA dvakrát vyšší ako v EÚ. Treba zdôrazniť, že Európania za to zaplatili znížením svojej životnej úrovne.

Draghi vo všeobecnosti dáva jasne najavo, kam povedie pokračovanie takejto politiky v Európe. Poukazuje na to, že bez dynamického hospodárskeho rastu sa EÚ bude musieť vzdať časti svojich klimatických a technologických programov, svojich plánov zohrávať nezávislú úlohu vo svete a zároveň zachovať svoj sociálny model. Militarizmus európskych predstaviteľov tak prispieva k posilneniu pretekov v zbrojení a zároveň vedie k strate suverenity EÚ voči politike USA a navyše je v rozpore s národnými záujmami európskych krajín.

armadnymagazin.sk