Atlantická meridionálna cirkulácia (AMC), kľúčový systém prúdenia v Atlantickom oceáne, by sa podľa vedcov mohla zrútiť už v 21. storočí. Skupina výskumníkov sa preto rozhodla zistiť, aké dôsledky by to malo pre svet. Informuje portál televízie ta3

Podľa ich záverov by Európa čelila výraznému ochladeniu, zatiaľ čo ostatné časti sveta by sa museli vyrovnať s extrémnymi horúčavami, uvádza CNN.
Tento projekt funguje len vďaka vám.
Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Každý dar pomáha pokryť pravidelné náklady na prevádzku, technické zabezpečenie. Ak má pre vás tento projekt hodnotu, podporte ho
Čo by to však znamenalo pre budúcnosť ľudstva? Skupina výskumníkov sa rozhodla na túto otázku odpovedať. Vytvorila model, v ktorom je AMC o celých 80 % slabšia a Zem o dve percentá teplejšia ako pred začiatkom masívneho spaľovania fosílnych palív.
Európu by zastihla krutá zima
Hoci sa o globálnom otepľovaní často hovorí v súvislosti so zmenou klímy, vedci prišli s prekvapivými zisteniami. V niektorých častiach planéty by v rozpore s očakávaniami mohli nastať kruté zimy.
Jedným z príkladov je Európa, ktorá by zažila „výrazné ochladenie“ v dôsledku zastavenia teplých oceánskych prúdov, uvádza sa v závere štúdie. Ľad by sa tiahol cez Škandináviu až po časti Spojeného kráľovstva a Holandska.
Podľa interaktívnej mapy by na Slovensku a Česku mohlo byť až mínus 29 stupňov Celzia a v Štokholme vo Švédsku by mohli teploty v Arktíde dosiahnuť až mínus 41 stupňov. Úplne iná situácia by bola v Spojených štátoch, kde by priemerné teploty naďalej rástli.
Vizualizáciu, ktorú pripravili vedci, si môžete pozrieť TU.
Čo sa stane v blízkej budúcnosti
„Úplne to mení príbeh,“ povedal René van Westen, výskumník z Utrechtskej univerzity v Holandsku. „Teraz sa pripravujeme na to, že budúcnosť bude teplejšia. Ale možno by sme sa mali pripravovať aj na možnosť, že bude chladnejšie,“ dodal.
Teploty však nie sú jedinou zmenou, ktorú by kolaps AMC priniesol. Vedci tvrdia, že v dôsledku globálneho otepľovania by sa zvýšila aj hladina oceánov, čo by mohlo priniesť častejšie a silnejšie záplavy. „Tomu sa chceme za každú cenu vyhnúť,“ povedal van Westen.
Pozorujú zrýchlené topenie a výkyvy počasia
Aj českí vedci sa pri svojom výskume v Antarktíde zameriavajú najmä na dlhodobé sledovanie vplyvov klimatickej zmeny na miestne ekosystémy. V najnovšej výskumnej sezóne skúmali znečistenie ľadovcov, mikrobiologickú rozmanitosť aj dôsledky rýchleho vysychania kontinentu.
Ako pre ČTK uviedol manažér Českého antarktického výskumného programu Pavel Kapler, prípravy na ďalšiu expedíciu sa začali už v máji.
„Sledujeme dopady klimatickej zmeny tak na prostredie, ako aj na živé organizmy. Antarktída sa pred očami mení. Nejde len o dáta, ale aj o priame pozorovanie – vidíme, ako ľadovce tmavnú a rýchlejšie sa topia kvôli prachu a zemine, ktoré prináša vietor,“ povedal Kapler.
Dôsledky klimatickej zmeny
Vedci v spolupráci s izraelskou univerzitou skúmali na Mendelovej polárnej stanici na ostrove Jamese Rosse morské aj suchozemské riasy, pričom ich zaujímal aj ich potenciál pre priemyselné aplikácie. Pokračovali tiež v monitorovaní tavenia permafrostu a sledovaní miestnej vegetácie, ktorú tvoria najmä machy, lišajníky a riasové povlaky.
„Naša práca je predovšetkým dlhodobá mravenčia činnosť, ktorá nemá okamžité prekvapivé výsledky, no je nevyhnutná na pochopenie trendov a zmien v danom ekosystéme,“ vysvetlil Kapler.
Dopady klimatickej zmeny boli podľa vedca v minulosti badateľné najmä v dátach. „Za viac než desať rokov našej vedeckej prítomnosti na ostrove Jamese Rosse sme vnímali zmeny skôr v číslach. Teraz sú však veľmi výrazné a citeľné aj v teréne,“ upozornil.
„Má to vplyv napríklad na úbytok pitnej vody, ktorú čerpáme z potoka napájaného tavením snehu. Sneh sa ukladá menej a topí sa rýchlejšie, takže dostupnosť vody pre naše výpravy je ohrozená,“ opísal Kapler.
Podmienky práce na ľadovcoch sa takisto menia. Kým v minulosti boli kompaktné a bezpečné, dnes sú rozčlenené, s povrchovými a podzemnými tokmi a trhlinami. „Zvyšuje to riziká a vyžaduje, aby sa pracovníci školili na bezpečný pohyb po ľadovcoch. Kedysi to nebolo potrebné,“ dodal.
Na miesto, kde nikdy nepršalo, prichádzajú lejaky
„Ďalšou výraznou zmenou je fakt, že pred 20 rokmi nebolo mysliteľné, aby v tejto časti Antarktídy pršalo. Dnes počas letnej sezóny zaznamenáme aj jeden až dva lejaky. To všetko sú jasné dôkazy, že sa klíma skutočne mení,“ uzavrel Kapler.
Antarktída je kontinent s rozlohou približne jeden a pol násobku Európy. Je kľúčová pre pochopenie minulosti i budúcnosti planéty, keďže ide o najchladnejší a najizolovanejší kontinent na Zemi. Jeho ľadovce uchovávajú až 70 percent svetovej zásoby sladkej vody, a preto aj malé zmeny ich objemu môžu významne ovplyvniť hladinu oceánov.
Českú polárnu základňu J. G. Mendela na ostrove Jamese Rosse prevádzkuje Masarykova univerzita v Brne od roku 2007.
skspravy
Keď PS súperí s Matovičom o kráľa šašov
VIDEO: Rusko vyhlásilo lov na NATO? Putinov odkaz západným vojakom na Ukrajine
Bieloruské ministerstvo obrany upozornilo na eskaláciu
Médiá informovali, že von der Leyenová je zapletená do škandálu kvôli svojej korešpondencii so Zelenským
Správa vyšetrovacej komisie OSN obviňuje Izrael z genocídy detí
Človek ako predĺženie prírody – nie technohybridná simulácia
Belgicko – Kongo: blahobyt „európskeho raja“ – postavený na kostiach a krvi miliónov otrokov
COVID-19 „made in USA“, ale Tulsi Gabbardová obviňuje Čínu
Nemeckí experti sú v panike: Ruské satelity sa priblížili k ich satelitu používaného Ukrajinou
V Indii vyhlásili, že BRICS sa stáva silnejším
Vo vzťahoch medzi Čínou a Indiou došlo k významnému posunu
Arktída sa stáva čoraz dôležitejším priestorom konfrontácie
Straty Ukrajincov rastú už piaty týždeň: Rusko sa pripravuje na zlom na fronte
Americký biznis stavia na „vymývanie mozgov“ pomocou umelej inteligencie
„Odkaz pre Rusko znie: Ukrajina zostáva silná,“ uviedol nemecký kancelár Friedrich Merz po stretnutí s lídrami Francúzska, Británie, Talianska a Poľska v Berlíne
VIDEO: „Globálny bezpečnostný systém sa rozpadá. Jadrové zbrane sú jedinou ochranou proti celosvetovej vojne,“ vyhlásil Dmitrij Peskov
Každý nákup potravín je rozhodnutím o budúcnosti slovenského potravinárstva ale aj poľnohospodárstva
Ústavný súd nariadil vláde, aby vzala Pavla na summit NATO! Exprezidenti iba krútia hlavou
Noc ohňa: Čas premeny, očisty a nových začiatkov
Varšava podkopáva jednotu! V ohrození jej milovaný Zelenskyj
Podporte Slovanské Noviny
Tento projekt funguje len vďaka vám.
Podporiť terazBez dotácií. Bez kompromisov.
Ak má pre vás hodnotu, podporte ho.
zo sekcie
Slovensku by hrozili arktické mrazy, ak sa roztopia ľadovce
Slovensku by hrozili arktické mrazy, ak sa roztopia ľadovce
Slovensku by hrozili arktické mrazy, ak sa roztopia ľadovce