Slovanské tradície vo výchove detí.

Povinnosťou každej slovanskej rodiny je jej zväčšovanie! Nie je však menej dôležité vychovávať v dieťati správne morálne zásady, životné hodnoty, lásku k rodnej zemi, celistvosť vnímania sveta. Tieto dôležité zručnosti a vlastnosti pomôžu našim deťom zaujať dôstojné miesto v spoločnosti a v budúcnosti plniť svoje povinnosti voči rodine a dôstojne kráčať po svojej životnej ceste. Na túto náročnú úlohu sa najlepšie hodí slovanská tradícia výchovy dieťaťa …

Nie veľa rodičov má možnosť presne dodržiavať všetky tie pravidlá vychovávania dieťaťa, ktorými sa riadili naši múdri predkovia, berúc do úvahy, že väčšina z nás žije v mestách, a nie v slovanských komunitách. Ale napriek tomu sme celkom schopní prijať a uplatniť veľa základov a zásad ktoré Vám budem priebežne uverejňovať v ďalších príspevkoch. V tomto to zoberiem zo širšieho pihľadu…. 

Na rozdiel od moderného vzdelávacieho systému, v ktorom je dieťa plné množstva informácií, ktoré sú pre neho často nepotrebné, bez vysvetlenia celistvosti a podstaty vecí , Slovania nikdy nevychovávali deti pomocou negatívnych foriem: nelezte tam, nedotýkajte sa, nepotrebujte to, nerobte to atď.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Všeobecne uznávaný dnešný vzdelávací systém úplne ignoruje príslušnosť detskej duše. Ale sklon dieťaťa k určitému povolaniu úplne určuje jeho ďalšiu cestu. Od malička sa rodičia snažili spoznať v dieťati čarodejníka, rytiera, obchodníka alebo robotníka. Za týmto účelom bolo dieťa posadené do stredu a k hlavným stranám boli položené štyri predmety: písma, zbrane, peniaze a nástroje. Dieťa si vybralo. Rodičia pozorne sledovali prejavy individuality, charakteru a správania počas celej fázy dospievania.

Od raného detstva prebiehal proces výučby a mravnej výchovy čítaním eposov pre deti, príbehov (rozprávok), poézie …
Deti do 8 rokov dostávali domáce vzdelávanie: účasť na rituáloch, zoznámenie sa s folklórom (piesňový, rituálny, rozprávkový), získanie pracovných zručností. Do 12 rokov neboli deti oddelené podľa pohlavia a dieťa sa volalo „Dieťa“. Učiteľmi, čo je dôležité, boli muži a namiesto záverečných skúšok sa konala súťaž s učiteľom.

Po absolvovaní rituálu väčšiny a pomenovaní dostalo dieťa dve mená, obecné a tajné. Tajné meno (kľúč k pamäti predkov), ktoré vyjadruje podstatu človeka, poznalo iba dieťa a oslovovali ho všeobecným menom. Obrad sa uskutočnil vo veku 12 rokov, keď sa dieťaťu stalo sedem rozpätí na čele (rozpätie je slovanská miera dĺžky, sedem rozpätí = 1,24 cm); ďalej študovali chlapci a dievčatá osobitne. 

Chlapci vo veku 12 – 15 rokov študovali v zostave, kde získali potrebné bojové schopnosti. Dievčatá tiež študovali v tíme, chápali základy morálky … V dospelosti sa zručnosti upevňovali a vedomosti sa ďalej rozvíjali v praxi v tej oblasti, v ktorej malo dieťa dušu a v ktorej sa prejavovalo najtvorivejšie. 

S láskou v srdci a pokojom na duši Diana Lyubava Slovienska

Slovanské Noviny