Tentokrát nie ropa, ale plyn! Kto v bezpečí ryžuje z perzskej vojny? Platia Európania

Nevyprovokovaný vojenský útok Izraelu a Spojených štátov amerických (SŠA) na Irán spustil svetové spory medzi právnikmi a politikmi, ale spôsobil hlavne krízu v medzinárodnom toku ropy a plynu. Kým rafinérie a koncoví spotrebitelia plačú nad rastom cien a neistými dodávkami, iní počítajú krvavé zisky, šokuje niektorých portál Eubrief.

Európa vstúila do jari 2026 netradične: s mimoriadne nízkou úrovňou zásob plynu. Ku koncu februára boli zásobníky naplnené len na približne 30 percent, hovoria údaje Gas Infrastructure Europe. To je výrazne menej než vlani, keď boli na úrovni 40 percent, a ešte výraznejšie pod päťročným priemerom, ktorý sa v tomto období pohybuje okolo 54 percent. V jednotlivých krajinách je situácia nerovnomerná: Nemecko má naplnenosť zásobníkov približne 27 percent, ale naopak Holandsko len okolo 10 percent. A to v čase, keď zima ešte definitívne neskončila. Niektoré vnútrozemské krajiny Európskej únie (EÚ) ako Slovensko a Maďarsko sú navyše pod obrovským tlakom definitívne a čo najskôr sa odseknúť od dodávok ruského plynu.

Rana pre Európu

Presne v tejto kritickej situácii Izrael so SŠA v sobotu brutálne dekapitovali vedenie Iránu a  rozpútali vojnu v Perzskom zálive. Irán samozrejme zareagoval odvetnými útokmi – aj na na Ras Laffan, pre ktoré Katar legitímne úplne zastavil výrobu skvapalneného zemného plynu (LNG) z dôvodu „vyššej moci“ (vis major). Katar je druhý najväčší exportér na svete s produkciou 80 mil. ton LNG ročne a pre EÚ bol náhradou za lacný ruský potrubný plyn. Bez Kataru globálna ponuka LNG okamžite padla o približne 20 percent, navyše tankery prestali prechádzať Hormuzským prielivom. Katarské dodávky zväčša smerujúca do Ázie a Európy  sú zablokované. 

Hlúpy Brusel po funuse

Brusel zvoláva krízové rokovania a pripravuje spoločné nákupy plynu, pričom je známa jeho núdzová situácia, ktorá zvádza k zneužitiu. Pred ďalšou zimou musí EÚ dokúpiť približne 16 miliárd m3 plynu navyše, a to v čase, keď ceny rastú o desiatky percent. „Zatiaľ však podľa kritikov rieši následky, nie podstatu problému – hlbokú závislosť od dovážaných fosílnych palív, kvôli ktorej sa každé geopolitické napätie, či už v Perzskom zálive, Rusku alebo kdekoľvek inde, takmer okamžite premieta do európskych cien energií a účtov domácností aj firiem,“ odhaľuje Eubrief.                                                                         

Vysmiaty biznismen Trump s Nobelovkou

„Zatiaľ čo Európa a Ázia čelia prudkému rastu cien a hroziacim nedostatkom, americkí exportéri LNG majú jedny z najväčších finančných ziskov v histórii odvetvia,“ zistil Eubrief a cituje: „Trumpova vojna z vlastnej vôle je bonanza pre amerických exportérov LNG a katastrofa pre všetkých ostatných,“ hovorí analytik Seb Kennedy zo spoločnosti EnergyFlux. Terminály v Spojených štátoch už teraz bežia na 100 % kapacity, takže nemôžu dodať oveľa viac objemu. Profitujú však z vyšších cien na existujúcich dodávkach. „Pre americký fosílny priemysel je blokáda kľúčového Hormuzského prielivu čistý jackpot: miliardy dolárov navyše, posilnenie geopolitickej dominancie a ešte väčšia závislosť Európy od amerického frakovaného plynu,“ znie verdikt portálu.

Kto vyzliekol Európu?

USA sú od roku 2016 najväčším svetovým exportérom LNG a ich terminály (Sabine Pass, Corpus Christi, Plaquemines, Freeport atď.) sú situované v Mexickom zálive. Ten je úplne mimo dosahu aktuálnej vojny v Perzskom zálive a dodávky LNG z týchto terminálov nie sú vystavené riziku fyzického poškodenia, zničenia či zhabania. 

Európa sa po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022 ideologicky odstrihla od lacných ruských potrubných dodávok plynu a po údajnej „diverzifikácii“ zdrojov sa plne spolieha na americký LNG, ktorým nahradila ruský plynovodný plyn. USA dnes pokrývajú 50 až 60 % európskych dovozov LNG, čo je podľa odhadov až tretina celkových dovozov plynu do EÚ.   

„S najväčšou dostupnou dodatočnou kapacitou LNG na svete budú USA hrať kľúčovú úlohu počas tejto historickej krízy na trhu,“ povedal CEO Venture Global Michael Sabel. Európske ceny po blokáde prielivu vyskočili 2. marca o 40 až 54 % – z 32 eur za megawatthodinu (eur/MWh) na vrcholy 46 až 48,66 eur/MWh. Ázijské ceny (JKM) stúpli podobne. Tento globálny šok navyše cez referenčné tzv. benchmarky automaticky zvyšuje ceny všetkých dostupných dodávok LNG – vrátane tých amerických.

Zaplatia štáty EÚ

To, že vyššie európske a ázijské benchmarky automaticky zvyšujú predajnú cenu amerického LNG, sa okamžite premietlo aj na burze. Investori započítali očakávané vyššie marže a budúce príjmy – a akcie amerických exportérov prudko rástli už v pondelok 2. marca 2026: Spoločnosť Venture Global, ktorá práve spúšťa komerčnú prevádzku terminálu Plaquemines,zaznamenala rast akcií o 13 až 20 percent. Firma predáva približne 30 percent nákladu LNG na spotovom trhu, a preto z prudkého rastu cien profituje najviac. Akcie Cheniere Energy, najväčšieho amerického exportéra LNG, vzrástli približne o 5 percent. Posilnili aj veľké energetické koncerny ako ExxonMobil, Chevron a ConocoPhillips, ktoré ťažia zo súbežného rastu cien ropy aj plynu.

Analytik Seb Kennedy zo spoločnosti EnergyFlux záverom upozorňuje, že Venture Global bude môcť predať stovky cargov na krátkodobých kontraktoch, keď Plaquemines pobeží naplno. „Tieto zisky sú v konečnom dôsledku kryté spotrebiteľmi – či už v Číne alebo v Európe – práve oni tieto účty zaplatia.“

Otázkou ešte zostáva: Je americký zisk po americkom útoku na Irán náhoda?   

/ hlavnydennik.sk /