Slovanská krásna bohyňa TARA

TARA je staroslovanská patrónka bohyne divokej zveri a najmä lesov. Najmladšia dcéra Peruna, TARA je čistý, úprimný ženský obraz, ktorý vyžaruje láskavosť, všeobjímajúcu lásku a teplo. Toto nie je mladá Lelya, ani nie vznešená Lada. Toto je patrónka všetkého živého, vrátane ľudí, pretože každý z nás je súčasťou jedného sveta príRODy.

TARA je nebeská strážkyňa posvätných dubových lesov, lesov a hájov. S energiou tejto bohyne sú spojené stromy, ktoré majú medzi Slovanmi osobitnú úctu – breza, dub, jaseň, céder a ďalšie. Naši Predkovia zobrazovali TARU ako mladé dievča s hnedými očami a pevným vrkočom z dlhých tmavých vlasov. Aj keď, čo sa týka farby vlasov a očí, nejde o pravidlo. To znamená, že TARA môže byť modrooká a svetlovlasá. Zároveň bola vždy oblečená v jednoduchých bielych letných šatách s ochrannými výšivkami červenej a zlatej farby.

Vlasy jej zdobila “tácka” – staroslovanský prvok šatníka, ktorý okrem iného plní nielen estetické, ale aj praktické funkcie. V mytologických príbehoch možno TARU najčastejšie nájsť, ako zbiera liečivé byliny v lesoch Midgard plných tajomného života. TARA je vedomá bohyňa a oblasť jej vedomostí sa môže rozšíriť do rôznych prvkov vesmíru. 

Existuje však názor, že les v tomto kontexte znamená živý svet v celej jeho rozmanitosti. Na základe tejto interpretácie obrazu TARY môžeme predpokladať, že ide o hlbší a významnejší obraz, ktorý zhromažďuje veľa základných poznatkov o štruktúre vesmíru. Navyše, druhá možnosť je v súlade so skutočnosťou, že TARA bola vždy jednou z najuznávanejších slovanských bohýň. 

Existuje názor, že TARA sa pôvodne volala DARA, teda darujúca bohyňa. Vzhľadom na skutočnosť, že jej bRAt má stredné meno – Dazhbog, táto verzia vyzerá celkom vierohodne. Iba ak Tarkh dostal ďalšie meno v dôsledku konkrétnych činov (sprisahanie so zničením Kashcheevovcov na Lele), potom sa tak, samozrejme, volala DARA, pretože to bola ona, ktorá dala svetu teplo, lásku a RAdosť.

Legenda o bohyni Tare

Raz sa stalo, že RODina Rassenovcov a RODina Svyatorusovcov umierali od sucha a hladu, potom ich boh Mitra zachránil tým, že im dal jedlo a vodu, a ukázal im úrodné a kvitnúce krajiny, kam sa tieto dve RODiny presťahovali. Temné sily boli nahnevané na Boha Mirtu, pretože zachránil tento ľud a potrestal ho tak, že ho pripútal obrovskými reťazami ku Kaukazským vrchom. Každý deň prilietali divé vtáky a kolovali do Božieho mäsa. Na tri dni z takéhoto mučenia mu už odišli sily a takmer umieral.

V tom čase Sviatoruss vybavil skupinu najodvážnejších bojovníkov, aby zachránil Boha Mirtu, viedla ich kňažka – militantka Astara. Kňažka viedla čatu do hory, kde temné sily strážili Boha, po ťažkom boji TARA oživila Mirtu svojou láskou. Za jej lásku a oddanosť vzal Boh TARU do neba na svojom Ohnivom voze. Tara sa teda stala Bohyňou, ktorá zachránila Vyššiu Lásku a Oživenie, za to ju uctievajú náRODy.