„Slovákov čaká chudoba a zadlžovanie, bohatstvo sa bude presúvať v prospech zahraničného energetického a finančného sektora“

Aj keď po posledných parlamentných voľbách (2020) sa novej vládnej garnitúre podarilo razantne zvýšiť verejný dlh (v pomere k HDP) zo 48,14 % v roku 2019 na 62,72 % v roku 2021, podľa riaditeľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) Juraja Valachyho môžeme hovoriť o šťastí, že zatiaľ nie sme na úrovni 120 percent, kedy by Slovensko sotva dokázalo hasiť problémy, ktoré sa na neho valia.

Slovensko je podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Marcela Klimeka (nominant OĽaNO, v minulosti člen vedenia Lipšicovej strany Nova) odkázané na ochotu finančných trhov požičiavať vláde peniaze. Ak však nedôjde k zmierneniu energetickej krízy, musíme podľa Klimeka počítať s „gigantickou redistribúciou bohatstva“ na úkor všetkých odvetví a sektorov slovenskej ekonomiky v prospech zahraničného energetického a finančného sektora.

Vláda musí podľa Klimeka v tejto situácii zastropovať ceny elektriny a plynu. Inak by slovenské domácnosti museli zaplatiť o 2,6 miliardy € viac za elektrinu, respektíve o 1 miliardu € viac za plyn. Nárastu chudoby sa však Slováci tak či tak nevyhnú. Ceny vyrastú v tomto roku o 12,4 % a v budúcom roku „iba“ o 13,5 %, aj to len za predpokladu regulácie cien energií. Nominálne platy síce porastú, no na infláciu sa v tomto ani v budúcom roku nedotiahnu. Reálne mzdy v rokoch 2022 – 2023 kumulatívne poklesnú o viac než o 6 %. Veľa Slovákov teda schudobnie a ich kúpna sila klesne, takže si za svoje mzdy budú môcť kúpiť oveľa menej.

Ak by vláda nezastropovala ceny elektriny a plynu, inflácia by podľa štátneho tajomníka Marcela Klimeka zrejme „vyskočila na nepredstaviteľné hodnoty okolo 30 percent“. Juraj Valachy z IFP priznáva, že otváranie nožníc medzi príjmom a výdajom domácnosti umocňuje aj stagnácia eurozóny.

Eurozóna dopláca na následky sankcií, ktoré EÚ uvalila na Rusko v nádeji, že tým ekonomicky zruinuje Moskvu a dosiahne zmenu mocenských pomerov v Ruskej federácii, ktoré by vyhovovali Západu. Brusel popiera negatívny účinok sankcií na európsku ekonomiku a tvrdí, že za energetickú krízu je zodpovedný ruský prezident Vladimir Putin.

Opačný názor prezentuje maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý zhodnotil dôsledky protiruských sankcií nasledovne: „Európania ich dôsledkom schudobneli a Rusko nepadlo na kolená. V Európe je čoraz viac nahnevaných ľudí, ktorí vymieňajú jednu vládu za druhou v krajinách, ktoré podporujú sankcie. Byrokrati v Bruseli musia pochopiť, že nemožno hazardovať s osudom národných ekonomík a miliónov ľudí. Je načase o tom hovoriť aj s Američanmi, kým nie je neskoro.“

hlavnespravy.sk