Slepota národa – politici nie sú bohovia

Dnes ráno som si všimla na FB príspevok poslanca Blahu, v ktorom písal o tom, ako predseda strany Smer SD Róbert Fico „zotrel“ v diskusnej relácii nádejného budúceho premiéra Eduarda Hegera a spomenula som si, ako som si nedávno vypočula z rádia Regina pár tzv. „Mariánskych piesní“.

Hovorí sa, že „viera“ je dar, pretože ľudia vďaka nej dokážu prežiť aj tie najhoršie chvíle v živote.
Podobná viera sálala aj z textov tých piesní.

Nie, nebudem písať o religiozite Slovákov, ale o ich viere.

V niektorých textoch piesní boli prosby o pomoc, aby Panna Mária ochraňovala ťažko skúšaný národ a orodovala zaň u svojho syna.
Pri počúvaní týchto piesní som si uvedomila, akú mentalitu má mnoho Slovákov.
Potrebujú vieru v nejakého hrdinu, či božstvo, ktorí by za nich prevzal zodpovednosť za ich vlastné životy, národ, štát.
Ako keby si nechceli uvedomiť, že ich problémy nevyrieši nejaký Jánošík, ktorý bohatým bral a chudobným dával, alebo nadprirodzená bytosť, žijúca niekde na nebesiach.
Toto je jeden z veľkých omylov nášho národa. Mnoho ľudí odmieta prevziať zodpovednosť za to ako žijú a za vlastné konanie. Je jednoduchšie viniť za vlastné zlyhania a chyby niekoho iného, alebo čakať, že ich problémy zázračne vyrieši nejaký rozprávkový hrdina, či božstvo.
Žiaľ, slepá a oddaná viera národa sa často prejavuje v každodennom živote. Napríklad aj v slepej viere a zbožšťovaní politikov, či politických strán, ktorým neustále veria, že im pomôžu a vyriešia ich problémy.
A preto máme na Slovensku politický panteón ľudí, ktorí sa začali hrať na bohov a vďaka ľudskej naivite, slepej viere a nezodpovednosti sa správajú horšie ako bohovia gréckeho pantéonu. Politikov, ktorí si myslia, že môžu vládnuť a rozhodovať nad bytím, či nebytím nášho štátu a jeho občanov.
A títo politici si začali vychovávať svojich oddaných prívržencov, ktorí presadzujú a obhajujú ich konanie a tých, ktorí nesúhlasia s oficiálnym „štátnym náboženstvom“ prenasledujú rôznymi spôsobmi.
Žiaľ, vyzerá to tak, že mnohým ľuďom vyhovuje takýto model novodobého vládnutia a radšej budú kľačať a prosiť, ako by sa mali postaviť na vlastné nohy tým, že prevezmú zodpovednosť nielen za svoje životy a národ, ako to robili ich predkovia, ktorých novodobá moc znevažuje a dehonestuje.
Časy rozprávok a viery v ľudových hrdinov, ktorí mali zázračné schopnosti a konali dobro, už dávno skončili.
Nahradila ich drsná realita novodobých hier o tróny a moc.
Veď moc treba prevziať a znova a stále dookola meniť politickú mapu Slovenska, nech to stojí, čo to stojí. Hoci aj za cenu zničenej spálenej zeme, straty budúcnosti vlastných detí, straty osobnej slobody a dobrovoľného strkania hlavy do otrockého jarma…

Kedy si národ uvedomí, že politici nie sú bohovia a je úplne jedno z akého názorového a ideologického košiara sú a čo hovoria? Sú to ľudia, ktorí mali riadiť štát v prospech jeho občanov a čo urobili? Celé desaťročia štát likvidujú a ožobračujú v prospech vlastných egoistických ambícii, osobného komfortu a slúžia záujmom cudzích štátov a nadnárodných korporácií.

Kedy si národ uvedomí, že politika nie je náboženstvo a oni nie sú poslušné ovečky?

Autor: Devana