Sledujte kométu Leonard, lebo po prelete ju už nikto nikdy neuvidí

Patríte medzi tých, ktorí sa radi pozerajú na mesačnú oblohu a na to, čo sa na nej deje? Tak potom vedzte, že v týchto dňoch na nej budete môcť pozorovať až dve kométy.

Pozorovať vesmírne divadlo je fascinujúce a ľudia si pri páde „hviezdy“ zvyknú niečo želať. Ako informuje portál tvnoviny.sk, v týchto dňoch budeme môcť na nočnej oblohe pozorovať až dve kométy. Jednu, ktorú po prelete už nikdy nikto neuvidí, dokonca aj s chvostíkom.

Na Rosete, ktorá pristála na kométe Čurjumov Gerasimenko pracovali aj slovenskí vedci

Určite najvzácnejším úkazom bude prelet kométy Leonard, ktorú vedci objavili iba začiatkom tohto roka a k zemi letí rýchlosťou viac ako štvrť milióna kilometrov za hodinu. Priletí z vonkajších častí slnečnej sústavy a vracia sa iba raz za 80-tisíc rokov. Tentokrát ju uvidíme aj naposledy. „Táto kométa bude už na hranici viditeľnosti voľným okom. Určite ju ďalekohľadom uvidíme možno aj s nejakým malým chvostíkom,“ hovorí Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov. A prečo ju uvidíme naposledy? „Dostane sa k Slnku gravitačným pôsobením Slnka a planét. Jej dráha bude upravená tak, že sa dostane na hyperbolickú dráhu a už ju nikdy neuvidíme. Čiže, ak ju neuvidíme teraz, už ju neuvidíme nikdy,“ vysvetlil astronóm Rapavý. Druhá kométa, ktorú budeme môcť pozorovať, ale iba ďalekohľadom, sa volá Čurjumov Gerasimenko a vracia sa k nám raz za 6 a pol roka.

„Kométy sú zlepence snehovej, ľadovej a kamennej hmoty. Obsahujú materiály, ktoré sú z počiatočného štádia vývoja slnečnej sústavy a výskumom týchto materiálov sa dajú lepšie poznať súvislosti a zákonitosti v slnečnej sústave,“ skonštatoval Róbert Takács zo Slovenského zväzu astronómov. Zaujímavé však je, že na tejto kométe sa pred pár rokmi podarilo pristáť aj sonde Roseta, čo bolo vôbec po prvýkrát v histórii ľudstva. Skvelé je, že na prelomovej misii pracovali aj slovenskí vedci. Na kométe Čurjumov Gerasimenko najskôr pristál modul Philae, po dvoch rokoch výskumu skončila na jej povrchu aj samotná Roseta, ktorá tým ale svoju púť ukončila. „Našli sa tam dokonca nejaké aminokyseliny, nedá sa hovoriť, že by tam vznikol život, ale rozhodne tam vznikli nejaké prekurzory života. Pre mňa osobne je to veľmi dobrý pocit, že práca mojich rúk tam stále ešte je a bude tam lietať ešte milióny rokov,“ uviedol Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky SAV, podľa ktorého dáta z misie budú vedci analyzovať ešte roky.

hlavný denník