Skryté dejiny 

Krátko pred nástupom Svarogovej noci v európskych krajinách, ktoré boli západnými provinciami Slovansko-Árijskej ríše, bola zničená dynastia Merovejovcov, ktorá na dlhý čas ovládala zástupy vyvrheľov bielej rasy, ktorí opustili ríšu a usadili sa v dnešnej západnej Európe. Merovejci boli Rusi, ktorí prišli učiť vzdialených Predkov Európanov slovanský svetonázor, vedy a umenie.

Rus učil nielen budúcich Európanov. Svetlo poznania prenášali na všetky národy, ktoré sa z vôle osudu ocitli na našej planéte a prežili svetovú vojnu a planetárnj katastrofy asi pred 13 000 rokmi. Snažili sa im pomôcť pozdvihnúť sa na novú, vyššiu úroveň evolučného vývoja a podelili sa o poznatky, ktoré boli tieto národy schopné asimilovať.

Po začatí Noci Svaroga a aktivácii činnosti služobníkov parazitov – „vyvoleného ľudu“ – sa bieli hierarchovia zúfalo pokúšali zabrániť rozvíjajúcej sa genocíde slovansko-árijských národov, vediac dobre, že ak na Midgarde nezostali žiadni Rusesovia, potom by nemal kto realizovať „Veľký plán“! V stávke neboli len životy miliónov Slovanov, v hre boli osudy miliónov civilizácií s biliónmi obyvateľov, v hre bola otázka zachovania Veľkého Vesmíru, ktorý už 2x zomrel. Za týchto okolností Sily Svetla nešetrili svoje životy, aby aspoň na chvíľu oddialili krvavý útok parazitov, dostali ľudí z rany a pokračovali v realizácii svojho „Veľkého plánu“, ktorý ako sa teraz ukázalo, bola poslednou nádejou celého vesmíru.

Jeden z pokusov zastaviť alebo aspoň oddialiť činnosť „vyvoleného ľudu“ (Židov) im bol vyslaný v 11. storočí nášho letopočtu Radomír – Biely hierarcha. Ako tento pokus skončil – každý vie. Málokto si však uvedomuje, koľko klamstiev sa krúti okolo tohto muža a jeho rodiny, koľko krásnych ľudí bolo zabitých parazitmi a ich služobníkmi, aby pravdu o nich utajili, aby presadili parazitické náboženstvo, neskôr nazývané kresťanstvo. Aby nás udržali v temnote a nevedomosti, aby nás zotročili a potom zničili. Milióny Slovanov boli brutálne vyvraždených a v prvom rade boli zničení Silní ľudia – farba národa, Rus, ktorý mal vysoký evolučný vývoj, mal vysoký potenciál a magické schopnosti. Temní sa potom ukázali byť silnejšími a na Slovanov prebiehal skutočný hon.

Nepriatelia sa tak báli a nenávideli Radomira, že aj po stovkách rokov vŕstvili stále nové a nové porcie klamstiev a svoju podlosť dokonca periodicky „potvrdzovali“ „vedeckým“ výskumom. Veľa sa dá nájsť práve teraz na internete. Napríklad na otázku „Kde bol ukrižovaný Kristus“ Google okamžite uvádza článok Jaroslava Keslera v ktorom autor veľmi presvedčivo ukazuje, že Radomir bol popravený v Konštantínopole, a cirkevníci – tvorcovia židokresťanstva – opravili potrebné miesta v rôznych prekladoch Biblie.

“… Car-Grad, Carihrad alebo Istanbul. Tsar-Grad a jeho lysá hora Beykos… – to je miesto veľkej tragédie, oproti Gul Gata – teda po švédsky „Zlatá brána“, miesto, ktoré sa pre Ježiša Krista zmenilo na „Golgotu“. (Mimochodom na tom istom mieste sa nachádza aj kolosálna hrobka, v ktorej je, ako sa verí, pochovaný starozákonný Jozue, ktorý sa v západoeurópskych verziách Nového zákona nazýva jednoducho Ježiš ) . Takže podľa uvažovanej frázy z evanjelia Židia ukrižovali Krista v Konštantínopole a vôbec nie v dnešnom Jeruzaleme … “

“… Všetko uvedené nám umožňuje s vysokou mierou pravdepodobnosti konštatovať, že samotný rímsky kostol sa v skutočnosti objavuje až v 15. storočí . a „katolíkom“ sa stáva až v XVI. storočí. Nový, sekundárny zákon a kanonizovaný ako „otec zakladateľ“ tejto cirkvi „vedľajší“ apoštol pod menom Pavol, ktorý ako samozvaný začal hovoriť „v mene Ježiša Krista“ … “

Túto informáciu potvrdzuje aj Nikolaj Levašov v 2. zväzku svojej autobiografickej kroniky – Zrkadlo mojej duše.

V piatej kapitole píše nasledovné:

„… Tiež som svojim poslucháčom vysvetlil, že všetko, čo je opísané v Novom zákone, sa neodohralo na Blízkom východe, ale v meste, ktoré je väčšine ľudí známe pod menom Konštantínopol ! Židia úmyselne vytvorili zmätok s názvom mesta a tu je dôvod. V tom čase sa Jeruzalemom nenazývalo žiadne konkrétne mesto. Tak ako sa mesto, v ktorom sa nachádza vládca krajiny, nazývalo hlavné mesto , tak aj miesto, kde sa nachádzalo sídlo veľkňaza akéhokoľvek náboženstva, sa v staroveku nazývalo Jeruzalem. Preto bolo vždy niekoľko Jeruzalemov podľa počtu veľkňazov! ..“

Ako vidíte, pravda vždy výjde najavo, bez ohľadu na to, ako veľmi sa ju nepriatelia ľudstva snažia skryť alebo zničiť. Takže informácie o Radomirovi boli zverejnené po niekoľkých stovkách rokov v podzemí. Navyše, ani inkvizícia, ani vojny, ani revolúcie, ani genocída Ruska, neustále organizovaná nepriateľským kmeňom počas minulého tisícročia, nepomohla konečnému utajeniu týchto informácií. Pravdivé informácie získané spôsobom, ktorý si parazity nevedeli ani predstaviť! Svetlana Levašová to všetko podrobne opisuje vo svojej knihe – ODHALENIE.

Svetlana dostala informácie o Radomirovi (Ježišovi Kristovi) od Isidory, Benátčanky Vedmy (veľa nielen vedela, ale aj veľa videla), ktorej príbeh o živote a boji sa začína v 35. kapitole knihy. Život Isidory, majstrovsky opísaný Svetlanou, je sám o sebe veľmi zaujímavý, mimoriadne nezvyčajný a žiaľ, prirodzene tragický, ako život väčšiny nadaných ľudí tej doby (15. storočie nášho letopočtu).

Musíte tiež mať na pamäti, že Svetlana iba reprodukuje príbeh Isidory, jej pocity a emócie, závery. To však vôbec neznamená, že Svetlana súhlasí s Isidorou vo všetkom …

pokračovanie nabudúce

Z kníh S.Levašovej a N.Levašova