Skládky toxického odpadu, ktoré zabíjajú tento štát…

Pred pár dňami predseda SAV Pavol Šajgalík zhodnotil pôsobenie ministra školstva Branislava Gröhlinga a uviedol, že minister Gröhling viedol ministerstvo lepšie ako jeho predchodcovia, aj v tom, že rezort školstva pochopil, aké dôležité je pre SAV pôsobenie samostatného štátneho tajomníka pre vedu a výskum.

Napriek všetkej úcte voči inštitúcii akou je SAV  a voči ľuďom, ktorí v nej pracujú a pôsobia, by bolo potrebné pripomenúť aj to, že väčšina občanov Slovenska nemá ani potuchy, akým spôsobom SAV funguje, koľko ústavov má vo svojej pôsobnosti, kto v nich pracuje, aký vedecko-technický, ale najmä  spoločenský prínos má činnosť SAV pre SR, ale aj to, koľko financií zo štátneho rozpočtu  dostáva SAV na svoju činnosť. Média o činnosti SAV informujú minimálne.

A v tejto súvislosti som si spomenula koľko rôznych inštitútov pôsobí v našom štáte a patria pod pôsobnosť verejnej správy, ale spomenula som si aj na rôzne organizácie, ktoré čerpajú štedré dotácie priamo od štátu.

V médiách sa práve v týchto dňoch stretávame s vyjadreniami ľudí z týchto inštitúcií, ktorí sa priamo podieľajú na vedení a riadení štátu, alebo sa snažia mediálne formovať verejnú mienku. A mnohí z nás  sa nestačia čudovať,  akí a koľkí ľudia sú  platení z daní občanov tohto štátu.

Dokonca sme sa pred pár dňami dozvedeli, že sa náš pán premiér chcel stať vicepremiérom pre boj s korupciou a jednou z možnosti mal byť vznik novej inštitúcie pre boj s korupciou.

Žiaľ v našej spoločnosti sa len veľmi málo občanov zaujíma o to, akým spôsobom tieto štátom štedro platené inštitúcie fungujú, kto v nich pracuje a  čím v skutočnosti sú. Ukázalo sa to práve teraz v čase koronakrízy.

Odrazu vidíme, ako sú zaplnené ľuďmi, ktorým v skutočnosti nikdy nešlo o štát a jeho občanov, ale  sú dobre platenými flekmi pre kamarátov a rodinných príslušníkov. Alebo sa stali dokonalými skládkami ľudí, ktorí sa priživujú na štáte a pre ktorých sú umelo vytvárané miesta „za zásluhy“.

Mnohí si tento trend pamätajú z čias socializmu a kým v spoločnosti zúri  tvrdý kapitalimus, ktorý ožobračuje občanov štátu, tak vo verejnej správe zasa zúri tvrdý komunizmus – každému podľa jeho schopností a zásluh. A toho trendu sa doteraz nezbavila žiadna vláda.

Stačí sa pozrieť iba  do nášho parlamentu, kto všetko sa stal za zásluhy o rozvracanie štátu poslancom s niekoľkotisícovým platom, ktorému záleží iba na tom plate  a bude poslušne stláčať tlačítka, len aby si ten plat udržal čo najdlhšie. Podobná situácia je na ministerstvách, úradoch a vo všetkých sférach verejnej správy.

 Málokto sa zamýšľa, že tieto inštitúcie sa v skutočnosti stali skládkami toxického odpadu – ľudí, ktorí si za to, že likvidujú tento štát, dávajú dobre zaplatiť priamo od toho štátu.

Čo dodať?

Nuž len to, že  v týchto dňoch všetci pociťujeme, ako tieto skládky toxického odpadu zamorili  celý štát a ten je v úplnom rozklade. Právnom, ekonomickom, sociálnom, spoločenskom…

A vrchol irónie osudu Slovenska je, že jeho hlavou je pani prezidentka, ktorá sa preslávila premiestňovaním skládok odpadu a občania ju nazývajú „skládkovou princeznou“…

Dokedy sa však občania budú správať ako tie tri opice „ nevidím, nepočujem mlčím“, nevedno.

Vlastne, už teraz je neskoro…

Autor: Devana