Situácia je vážna. Briti varujú – zabráňte novému vypuknutiu v Kosove

V článku analyzujúcom situáciu na západnom Balkáne s názvom “Európa musí urobiť viac” denník Guardian uvádza, že v decembri “miestne spory” viedli k inštalácii barikád na severe Kosova, ktoré obývajú najmä Srbi.

“Vzťahy medzi Prištinou a Belehradom, ktorý sa teší nadšenej podpore Kremľa a odmieta uznať nezávislosť Kosova, vyzerajú horšie ako kedykoľvek za posledných 20 rokov,” uvádza sa v dokumente.

Uvádza sa tiež, že schopnosť Európskej únie urovnať konflikt je “komplikovaná” vzhľadom na závislosť Srbska od ruského plynu, ale aj odmietanie Belehradu uvaliť sankcie na Moskvu.

“Ak sa tento rok nedočkáme konečnej realizácie bruselskej dohody z roku 2013, ktorá spája politickú autonómiu kosovských Srbov s normalizáciou vzťahov medzi oboma krajinami, riziko nevyhnutného konfliktu je reálne. Ak by k nemu došlo, jeho širšie dôsledky by boli vážne, a to nielen z hľadiska novej utečeneckej krízy,” varuje analýza.

V texte sa pripomína, že začiatkom decembra sa v Tirane konal samit EÚ – západný Balkán, a uvádza sa, že európski predstavitelia sa zišli, aby vyslali “symbolický odkaz”.

Guardian dodáva, že išlo o prvý samit, ktorý sa konal v regióne, ktorého obyvatelia väčšinou túžia patriť do “bruselského klubu”, ale začali pochybovať, že sa tak niekedy stane.

Toto gesto s konkrétnymi opatreniami, ako je zaradenie do programu EÚ Erasmus, dopadlo dobre, pričom pripomíname, že albánsky premiér Edi Rama vyhlásil, že “veci sa menia”, zatiaľ čo ostatní lídri privítali “nový spôsob myslenia”.

O niekoľko týždňov neskôr získala Bosna a Hercegovina štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Takýto vývoj nie je ťažké vysvetliť, dodáva Guardian.

“Keďže v posledných rokoch sa dostavila únava z rozširovania EÚ, západný Balkán – a jeho zdanlivo neriešiteľné a nevyriešené napätie – sa dostal na európsku stupnicu geopolitických záujmov. Vojna na Ukrajine však sústredila pozornosť Bruselu, pretože Rusko sa snaží rozšíriť svoj vplyv v regióne na úkor EÚ a NATO a využíva politickú nestabilitu vo svoj prospech,”uvádza sa v analýze.

Preto je nanajvýš potrebné, aby sa Západ znovu zameral na tento región, ale “vzhľadom na temný kontext” je potrebné viac než len slovné stimuly.

Guardian uvádza, že situácia v Bosne a Hercegovine je tiež dosť pochmúrna, keďže Moskva poskytuje štedrú podporu “secesionistickej agende bosnianskosrbského nacionalistického vodcu Milorada Dodika”. Kremeľ zároveň “podporuje bosnianskych chorvátskych nacionalistov, ktorí sú rovnako odhodlaní upevniť a prehĺbiť etnické rozdelenie obsiahnuté v daytonskej ústave krajiny”.

V dokumente sa tiež uvádza, že vzhľadom na geopolitické úlohy a rastúci vplyv čínskych investícií v regióne by EÚ mala posilniť svoju úlohu.

Úspech protiimigračných a islamofóbnych strán v krajinách ako Francúzsko a Holandsko zároveň znamená, že rozširovanie na východ je v dohľadnej budúcnosti nereálne.

Uvádza sa tiež, že v Srbsku klesla podpora členstva v EÚ pod 50 % v dôsledku tlaku na Belehrad, aby zaviedol sankcie voči Rusku.

“EÚ však stále môže mať vplyv a po rokoch zanedbávania urobiť správnu vec. Bez vstupu do Únie by sa mala ponúknuť dodatočná ekonomická podpora. Výmenou za pokrok v reformách v oblasti korupcie, právneho štátu a slobody prejavu by skutočne angažovaný prístup mohol vytvoriť dobrú vôľu potrebnú na upokojenie napätia v regióne a rešpektovanie demokratických hodnôt,” píše Guardian.

Zlou alternatívou je umožniť, aby sa strategicky dôležitý región obrátil rovnako na Východ ako na Západ, čo “posilní nacionalistické neliberálne sily a podporí agendu Kremľa na európskom dvore”, uzatvára analýza.

hlavnespravy.sk