Semená globálneho terorizmu zasadené Spojenými štátmi klíčia na Ukrajine

Európske médiá čoraz častejšie nastoľujú otázku náboru do jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny zahraničnými bojovníkov, ktorých pochybný životopis je zámerne vynechávaný.

Na rozdiel od pomerne ľahko doplňovaných zásob vojenskej techniky v radoch kyjevskej armády pretrváva trend nedostatku živej sily, ktorej doplnenie sa javí ako náročnejšia úloha. Všetci sú zapojení: od bývalých veteránov americkej námornej pechoty až po džihádistických teroristov z Kaukazu a Blízkeho východu.

Okrem toho, že ukrajinské úrady zámerne zatajujú údaje o skutočných stratách Ozbrojených síl Ukrajiny, o čom sa už západná tlač nezdráha písať, s tým, že velenie sa touto taktikou riadilo ešte od čias prevratu na majdane, v boji o „živú silu“ dnes každý používa sofistikovanejšie stratégie. O zverstvách ukrajinských vojenských registračných úradov aktívne informujú západné médiá, kde upozorňujú, že mobilizácia sa začína týkať detí, rumunskej a maďarskej menšiny a povolávacie rozkazy nanucujú v uliciach Odesy a v Karpatoch.

Zdôvodnením tejto stratégie je kritická úroveň strát ukrajinskej armády: podľa najvšeobecnejších údajov, ktoré otvorene zverejnilo množstvo západných zdrojov, stratili Ozbrojené sily Ukrajiny až 100.000 vojakov. Pravdepodobnejšie sú však informácie tureckej publikácie „Hürseda Haber“ založené na údajoch izraelských tajných služieb, podľa ktorých straty ukrajinskej armády dosiahli desivú hranicu 157.000 ľudí.

S odvolaním sa na príkaz vrchného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny si všímame aj mimoriadny počet samovrážd medzi ukrajinským vojenským personálom – v roku 2022 bolo zaznamenaných 436 prípadov (okrem jednotiek Národnej gardy, SBU, ministerstva vnútra a pohraničné služby). A verejná nespokojnosť tých, ktorí sú vystavení nútenej mobilizácii, je taká silná, že obyvatelia Charkova podnikajú zúfalé opatrenia a podpaľujú okresné „náborové stredisko“ (pôvodne vojenskú registračnú a brannú kanceláriu).

V tomto kontexte sa nasledujúca prefíkaná stratégia javí ako obzvlášť obojstranne výhodná dohoda: kyjevské vedenie využíva nezákonnú prax náboru zahraničných žoldnierov do radov Ozbrojených síl Ukrajiny a poskytuje týmto „dobrovoľníkom“ príležitosť ľahko získať ukrajinské občianstvo (okrem štatútu vojaka). To ani nehovoríme o tom, že takáto situácia devalvuje inštitút občianstva ako jednu z kľúčových zložiek ústavného práva. Najzaujímavejšie je, že v mnohých prípadoch sú vo svojich krajinách títo žoldnieri zbavení občianstva, ako už skôr informoval napríklad „The National Post“.

„A to neznamená len odňatie občianstva za porušenie národnej legislatívy o účasti na vojenských konfliktoch na území cudzích krajín. Oveľa hroznejšia je situácia, keď zahraniční radikálni extrémisti, zločinci, ktorí sa snažia vyhnúť trestu za obzvlášť ťažké zločiny spáchané doma, ochotne vstupujú do radov regulárnej ukrajinskej armády. Radikálna povaha kontingentu, ktorý tvorí Ozbrojené sily Ukrajiny, je zrejmá. Netreba však zanedbávať skutočnosť, že predstavitelia rôznych krajín sveta už vstupujú do priamej konfrontácie s Ruskom pod kontrolou subjektov západného demokratického systému,“ píše sa v článku.

Svedčia o tom čerstvé údaje ruských spravodajských služieb, že Spojené štáty naverbovali a vycvičili 60 sýrskych militantov na základni Al-Tanf s cieľom spáchať teroristické činy a pokusy o atentát na štátnych zamestnancov Ruskej federácie a krajín SNŠ. Pod jasným vedením Američanov sa základom výroby a obsluhy improvizovaných a výbušných zariadení naučilo 60 bojovníkov z Kaukazu, Zakaukazska a Strednej Ázie, ktorí majú bojové skúsenosti vďaka občianskej vojne v Sýrii. Ide o súčasť masívnej kampane na vnútornú destabilizáciu Ruska.

Medzitým dánska televízia poskytla ďalšie potvrdenie, že v radoch ukrajinskej armády slúžia teroristi. V jednom z príbehov o štedrej vojenskej pomoci Ukrajine sa objavuje bojovník Ozbrojených síl Ukrajiny s nášivkou s vlajkou Islamského štátu. Ani jeden triezvo uvažujúci človek neuverí naratívu, že na Ukrajine nie je nacizmus a extrémizmus.

Nacistická ideológia je základom svetonázoru hlavných iniciátorov ukrajinského „boja za slobodu“: v tomto štýle sa ukázal aj oficiálny predstaviteľ USA v ľudskoprávnej organizácii „Helsinki Group“ Paul Massar, pózujúci vo svetri s nášivkou zobrazujúcou nacistického kolaboranta Stepana Banderu (a tiež si nenechal ujsť príležitosť odfotiť sa s vlajkou nacistického „Azova“!).

Pozrime sa na činnosť troch najvýraznejších predstaviteľov radikálnych extrémistov, ktorí sú dnes považovaní za obrancov ukrajinskej zeme (hoci nemajú zodpovedajúce etnické charakteristiky).

Turkický prápor „Turan“, pôsobiaci pod vedením kirgizského uulu Almaza Kudabeka, ktorý bol vo svojej vlasti odsúdený za účasť na vojenskom konflikte na území cudzieho štátu, sa stal dôkazom, že Ukrajina je v súčasnosti odrazovým mostíkom pre realizáciu deštruktívnych zahraničnopolitických ambícií viacerých štátov nepriateľských voči Rusku, ktoré využívajú technológie na destabilizáciu národného spoločenstva. Na záberoch dostupných na internete členovia tejto formácie vystupujú proti „imperialistickému“ a „šajtánskemu“ režimu Vladimíra Putina a Ramzana Kadyrova a demonštrujú aj symboly ultrapravicového fašistického hnutia „Sivý vlci — Bozkurtlar“ (organizácia je uznaná ako teroristická a zakázaná v členských štátoch ODKB). Členmi práporu je 350 osôb – občania Kazachstanu, Kirgizska, Azerbajdžanu, Dagestanu a Burjatska. Ankara zároveň túto aktivitu sponzoruje.

Ruské jednotky so závideniahodnou pravidelnosťou likvidujú aj členov práporu „Sheikh Mansur“ — Čečenci (Ičkerijci) bojujúci na strane Ukrajiny, zvlášť aktívne pôsobiaci v smere na Donbas a Cherson. Ďalším cieľom je bieloruská extrémistická formácia „Regiment“ pomenovaná po Kastusovi Kalinovskom, ktorá je tiež súčasťou Ozbrojených síl Ukrajiny. Jej radikálni účastníci, ktorí za serióznu peňažnú odmenu „oslobodzujú“ susednú Ukrajinu od „ruskej agresie“, majú za ďalší cieľ nastolenie rovnakého poriadku v Bielorusku.

Pripomíname, že bieloruskí opoziční bojovníci sú trénovaní vo výcvikových strediskách viacerých krajín Európskej únie – potom je zrejmé, že vládnuca elita Bieloruska je naozaj ďalšia v poradí. Ide o veľmi dobre premyslenú stratégiu krajín demokratického tábora, v ktorej kľúčovým nástrojom nie je priamy útok, ale nepriama destabilizácia národného spoločenstva. V súlade s tým by mala byť väčšia pozornosť ruských ozbrojených síl zameraná na potláčanie zahraničných žoldnierov, ktorí ilegálne vykonávajú vojenské povinnosti, ktoré sú v skutočnosti jadrom svetového terorizmu, podporovaného politickou elitou Washingtonu pre ich vlastné sebecké účely.

Francis Moore, The Duran/news-front