Šéf NATO Stoltenberg namiesto snáh deeskalovať napätie a úsilia rokovať o mieri vyzýva spojencov rýchlejšie zvyšovať výdavky na zbrojenie

Členské štáty NATO minuli vlani na obranu šialenú sumu v hodnote približne 1,1 bilióna eur. Na tejto sume sa až 70 percentami podieľali Spojené štáty. Celkové výdavky európskych členov NATO a Kanady sa vlani zvýšili oproti roku 2021 o 2,2 percenta.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v utorok upozornil, že členské štáty Aliancie nezvyšujú výdavky na obranu dostatočne rýchlo. Len sedem z 30 vlani splnilo prísľub, že na obranu vynaložia dve percentá svojho HDP, povedal Stoltenberg podľa agentúry AFP v Bruseli pri prezentácii výročnej správy za rok 2022.

Po tom, čo Rusko v roku 2014 anektovalo ukrajinský Krymský polostrov, sa 30 členských krajín NATO zaviazalo zvýšiť vojenské výdavky na dve percentá HDP do roku 2024. Minulý rok tak spravili len Poľsko, Británia, Spojené štáty, Grécko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. V roku 2021 sa to podarilo ôsmim krajinám a v roku 2020 jedenástim.

„Mnohí spojenci oznámili po (začiatku) ruskej invázie výrazné zvýšenie výdavkov na obranu,“uviedol Stoltenberg na tlačovej konferencii. „Tieto prísľuby sa teraz musia pretransformovať do skutočných investícií, zmlúv a konkrétneho vybavenia, pretože výdavky na obranu sú základom všetkého, čo robíme,“ zdôraznil.

Šéf NATO zdôvodnil pokles počtu krajín, ktoré dosiahli požadovaný cieľ výdavkov na obranu tým, že viaceré z nich zaznamenali vyšší rast ekonomiky než sa očakávalo a v dôsledku toho sa ich rozpočet na obranu javil proporcionálne nižší.

Členské štáty NATO minuli vlani na obranu šialenú sumu v hodnote približne 1,1 bilióna eur. Na tejto sume sa až 70 percentami podieľali Spojené štáty. Celkové výdavky európskych členov NATO a Kanady sa vlani zvýšili oproti roku 2021 o 2,2 percenta.

„Spojenci od roku 2014 zvýšili výdavky na obranu. Ideme správnym smerom, avšak nie tak rýchlo, ako si to vyžaduje nebezpečný svet, v ktorom žijeme,“ konštatoval Stoltenberg. Privítal dosiahnutý pokrok, no zároveň zdôraznil, že je nutné urobiť viac a treba to urobiť rýchlejšie.

Poznamenal, že v súčasnosti „nemôžeme považovať našu bezpečnosť za samozrejmosť“.

AFP pripomenula, že Aliancia chce na júlovom summite vo Vilniuse stanoviť nový cieľ výdavkov na obranu. Väčšina členských krajín NATO súhlasí s tým, že dve percentá HDP by mali minimom, nie maximom. Niektoré štáty, ktorým sa tento cieľ nedarí dosiahnuť, však tvrdia, že je priveľmi ambiciózny a záväzky sú príliš konkrétne.

Zdroj: info.sk / InfoVojna