Scholz varoval Putina pred zmrazením konfliktu na Ukrajine zmenou hraníc. Mier bude vraj len vtedy, keď sa Rusko stiahne z obsadených území. Nemecký vodca plánuje hovoriť s ruským prezidentom v pravý čas

Spolkový kancelár na otázku o možnosti ukončenia rusko-ukrajinského konfliktu prostredníctvom rokovaní odpovedal, že Putin musí pochopiť, že vojnu nemožno ukončiť uzatvorením „nejakého chladného mieru“.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz varoval ruského prezidenta Vladimira Putina pred vytvorením zmrazeného konfliktu popri hraniciach ukrajinských území obsadených Ruskom. Scholz to povedal pre piatkové noviny Kölner Stadt-Anzeiger. TASR informáciu prevzala z agentúry DPA.

„Rusko musí pochopiť, že cieľom nemôže byť uzatvorenie akéhosi studeného mieru, keď sa súčasná deliaca čiara zmení na novú hranicu medzi Ruskom a Ukrajinou. To by iba legitimizovalo Putinovu inváziu,“ uviedol nemecký kancelár. „Cieľom je spravodlivý mier a podmienkou toho je stiahnutie ruských vojakov,“ dodal.

Scholz sa nenechal vtiahnuť do témy budúcnosti Krymského polostrova, okupovaného Ruskom od roku 2014, píše DPA. Na otázku, či sa jeho podmienka vzťahuje aj na Krym, zopakoval slová, ktoré už povedal: „Stiahnutie vojakov. Nie je na nás, aby sme v mene Ukrajiny vytvárali dohody, ktoré chce dosiahnuť,“povedal.

Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022 a odvtedy obsadilo a protiprávne anektovalo sériu ukrajinských území. Moskva v roku 2014 anektovala aj Krymský polostrov.

Scholz si dal pozor a povedal „stiahnutie vojakov“ a nie „stiahnutie všetkých vojakov“, čo by mohlo znamenať, že majú byť stiahnutí všetci vojaci, pripomína DPA.

Kancelár sa tiež vyhol otázke, či by mal byť Putin zosadený. „Málo rozmýšľam nad špekulatívnymi otázkami tohto druhu. Nakoniec, dohoda vznikne medzi vládami v Moskve a Kyjeve,“ vysvetlil.

Scholz takisto povedal, že posledný rozhovor s Putinom mal už pred nejakým časom, ale má v úmysle znovu sa s ním vo vhodnom čase rozprávať.

Nemecký kancelár Olaf Scholz pre nemecký denník Kölner Stadt-Anzeiger uviedol, že s ruským prezidentom Vladimirom Putinom plánuje hovoriť opäť, keď nastane ten „pravý čas“.

Obaja lídri spolu naposledy telefonovali vlani v decembri. Scholz vtedy vyzval Putina, aby stiahol ruskú armádu z Ukrajiny. Šéf Kremľa v telefonáte zase obvinil Západ z presadzovania deštruktívnej politiky.

Napätie medzi Moskvou a Berlínom odvety len eskalovalo, najmä po tom, ako v januári Nemecko súhlasilo s dodaním tankov Leopard 2 nemeckej výroby na Ukrajinu.

Scholz v rozhovore pre nemecký denník trval na tom, že jeho cieľom je „aktívne podporovať Ukrajinu“, no zároveň chce predísť priamemu konfliktu medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom. Dodal, že je dôležité, aby Nemecko úzko spolupracovalo so svojimi partnermi. .

Vzťahy medzi Moskvou a Berlínom vlani po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu mimoriadne ochladli. Rozhodnutie Moskvy znížiť dodávky plynu do Európy zasiahlo Nemecko obzvlášť tvrdo, keďže bolo závislé na lacnom ruskom plyne.

Berlín sa ihneď po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pridal k západným sankciám voči Rusku a podporuje Kyjev v boji proti ruským silám humanitárne i vojensky.

Zdroj: postoj.sk / hnonline.sk / InfoVojna