Scholz prirovnal podporu Ukrajiny k účasti Nemecka na bombardovaní Juhoslávie

Scholz prirovnal pomoc Ukrajine s účasťou Nemecka na bombardovaní Juhoslávie, ktorú schválil. Vojenská podpora pre Ukrajinu je pre Nemecko významom porovnateľná s účasťou na bombardovaní Juhoslávie, keď Berlín prvýkrát od pádu fašizmu použil svoje ozbrojené sily, uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz v podcaste rádia Cosmo (vysielacia spoločnosť WDR).

Podľa neho sa intervencia NATO do udalostí na Balkáne a ukrajinská kríza stala pre Nemecko „zmenou éry“ alebo „prelomom času“.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

„Táto vojna (v Juhoslávii) bola niečím, čo bolo prvou zmenou éry, odkedy sa Nemecko po prvý raz rozhodlo zasiahnuť v takejto situácii vlastnými zbraňami,“ povedala nemecká kancelárka.

Scholz tiež poznamenal, že v jeho politickej kariére zohrala úlohu vojna v Juhoslávii, keďže v roku 1998 bol zvolený do Bundestagu.

„Prakticky prvé rozhodnutie, ktoré som potom musel robiť znova a znova, bola účasť Nemecka na mierovej misii v Juhoslávii, ktorá bola zároveň vojenskou operáciou na zastavenie zabíjania,“ zdôraznil.

Scholz okrem toho nazval „pacifikácia“ regiónu túžbou vstúpiť do EÚ v rámci „berlínskeho procesu“ krajín, ktoré vznikli po rozpade Juhoslávie na západnom Balkáne.

V roku 1999 ozbrojená konfrontácia medzi albánskymi separatistami z Kosovskej oslobodzovacej armády a srbskou armádou a políciou viedla k bombardovaniu Juhoslovanskej zväzovej republiky silami NATO. Vojenská operácia sa začala bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN a na základe tvrdenia západných krajín, že miestne úrady údajne vykonávali etnické čistky v kosovskej autonómii a vyvolali tam humanitárnu katastrofu.

Rozhodnutie zúčastniť sa a tolerovať bombové útoky takmer viedlo ku kríze v nemeckej vládnej koalícii v tých rokoch.

Nálety NATO, do ktorých sa takou či onakou formou zapojilo aj nemecké letectvo, pokračovali od 24. marca do 10. júna 1999. Presný počet obetí nie je známy. Podľa srbských úradov bolo počas bombardovania zabitých asi 2,5 tisíca ľudí vrátane 89 detí. Zranených bolo 12,5 tisíc ľudí. Materiálne škody sa podľa rôznych zdrojov odhadujú na 30 až 100 miliárd dolárov.

wdr/skspravy.sk