Ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonov prisľúbil rozhodnú odpoveď na stupňovanie konfrontácie zo strany Washingtonu.

Po tom, ako Spojené štáty rozšírili zoznam protiruských sankcií, moskovská burza reagovala zastavením obchodovania s devízami v dolároch a eurách. Uvalenie nových protiruských sankcií prišlo v predvečer summitu lídrov krajín zoskupenia G7 v Taliansku, kde bude jednou z hlavných tém diskusií práve snaha obmedziť rastúce vojnové hospodárstvo Ruska.

Rusko bude „rozhodne“ reagovať na sankcie a akékoľvek iné „konfrontačné“ kroky zo strany USA, vyhlásil veľvyslanec Moskvy vo Washingtone Anatolij Antonov.

Vyslanec to vyhlásil počas prejavu venovaného Dňu Ruska, ktorý sa oslavoval v stredu. Predtým v ten istý deň Washington oznámil ďalšie obmedzenia voči Moskve v súvislosti s jej vojenskou operáciou proti Ukrajine.

„Americká administratíva zablahoželala ruskému ľudu k oznámeniu ďalšieho balíka sankcií,“ povedal Antonov.

Rusko nebude trvať na tom, aby bolo partnerom USA, ale zostáva „otvorené čestnému a rovnocennému dialógu, keď sa Američania spamätajú,“ zdôraznil ruský diploma.

„Napriek tomu dáme adekvátnu a rozhodnú odpoveď na konfrontáciu, ktorú si vynútil [Washington],“ varoval Antonov.

Spojené štáty rozšírili svoj sankčný zoznam o ďalších vyše 300 fyzických a právnických osôb v Rusku aj v iných krajinách, ktoré Moskve pomáhajú pokračovať vo vojne na Ukrajine a vyhýbať sa sankciám. Na svojej webstránke to v stredu oznámilo americké ministerstvo financií.

Americké veľvyslanectvo v Moldavsku medzičasom informovalo, že USA zaviedli sankcie aj na proruskú guvernérku moldavského regiónu Gaugazsko Jevgeniju Guculovú za prepojenia na oligarchu na úteku Ilana Šora.

Na sankčný zoznam USA pribudla okrem iných aj Moskovská burza (MOEX), ktorá v reakcii uviedla, že prestáva obchodovať s devízami v dolároch a eurách. Sankcie sa zamerali na spoločnosti a jednotlivcov tretích strán vrátane desiatok dodávateľov elektroniky i polovodičov v Rusku, Číne, na Blízkom východe, v Európe, Afrike aj Karibiku.

Americké ministerstvo navyše oznámilo upravenie už uvalených sankcií na dve ruské banky – VTB a Sberbank -, aby zahŕňali ich pobočky a dcérske spoločnosti v ďalších štátoch vrátane Číny, Indie a Kirgizska.

„Zvyšujeme riziko pre finančné inštitúcie spolupracujúce s ruskou vojnovou ekonomikou, eliminujeme možnosti vyhýbania sa daňovým povinnostiam a znižujeme schopnosť Ruska využívať prístup k zahraničným technológiám, softvérovému vybaveniu a IT službám,“ uviedla ministerka financií USA Janet Yellenová.

Reštriktívne opatrenia sa týkajú aj subjektov zapojených do troch veľkých termináloch skvapalneného zemného plynu, na ktorých spustení Rusko pracuje – Obsky LNG, Arctic LNG 1 a Arctic LNG 3.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na americké sankcie pohrozilo „agresívnou“ odpoveďou.

Pozastavené ochodovanie so zahraničím v doláoch a eurách sa týka drahých kovov, ako aj obchodovania s akciami a dvízami na najväčších ruských verejných obchodných trhoch, uviedla MOEX vo svojom vyhlásení. S výnimkou dolárov a eur zostávajú všetky ostatné finančné nástroje v prevádzke. Zmeny sa nedotkli ani trhu s derivátmi, na ktorom obchodovanie prebieha ako zvyčajne, uviedla MOEX.

Ruská centrálna banka sa k tejto záležitosti vyjadrila v samostatnom vyhlásení, v ktorom vysvetlila, že „transakcie s americkými dolármi a eurami budú na mimoburzovom trhu pokračovať“. Na stanovenie výmenných kurzov bude ruská centrálna banka využívať „bankové záznamy a informácie z digitálnych mimoburzových obchodných platforiem,“ dodal regulátor.

Okrem MOEX sa balík sankcií týkal aj dvoch jej dcérskych spoločností, a to Národného zúčtovacieho centra (NCC) a Národného depozitára zúčtovania (NSD).

Pozastavenie obchodovania s dolármi a eurami na platforme, ktorá v poslednom čase zažíva boom, nadobudne účinnosť vo štvrtok. MOEX oznámila, že ešte vo februári zaznamenala historicky najvyššiu aktivitu súkromných investorov, pričom na platforme uskutočnilo transakcie celkovo 4,1 milióna osôb. Minulý mesiac sa celkový objem obchodov na trhoch platformy predstavoval 126,7 bilióna rubľov (1,4 bilióna USD) v porovnaní s 94,2 bilióna (1 bilión USD) v rovnakom období pred rokom.

Uvalenie nových sankcií prišlo v predvečer summitu lídrov krajín zoskupenia G7 v Taliansku, kde bude jednou z hlavných tém diskusií práve snaha obmedziť rastúce vojnové hospodárstvo Ruska, dodáva agentúra Reuters.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uvalili USA sankcie na vyše než 4000 ruských spoločností a jednotlivcov.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň na zasadnutí Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF) povedal, že Západ si myslel, že jeho sankcie „oslabia ruskú ekonomiku, a veril, že sa tak stane v priebehu troch, štyroch, šiestich mesiacov, ale všetci vidia, že sa tak nestalo“.

Šéf Kremľa ešte pred tým oznámil, že napriek tomu, že Rusko je najviac sankcionovanou krajinou na svete, jeho HDP sa v roku 2023 zvýšil o 3,6 % a bol „vyšší ako je svetový priemer“.

Zdoj: rt.com (1), (2) / pluska.sk / InfoVojna