Rusko si ako prvé na svete odskúšalo inteligentné technológie pre nadzvukové lietadlá

“V Rusku bol Inštitútom N. E. Žukovského, ako prvým na svete, priamo počas letu otestovaný demonštrátor inteligentných technológií, implementujúc koncept “z terminálu do terminálu” v podmienkach “uzavretej kabíny” (kabína bez presklenia).

“Táto technológia sa môže v budúcnosti využiť na skonštruovanie perspektívneho nadzvukového civilného lietadla,” uvádza sa v správe.
Výskumné centrum poznamenalo, že experimentálne štúdie demonštrátora, ako súčasti lietajúceho laboratória Jak-40, vykonali v Novosibirsku špecialisti zo Štátneho výskumného ústavu leteckých systémov a Sibírskeho výskumného ústavu letectva pomenovaného po S. A. Čaplyginovi (súčasť Výskumného centra Inštitútu N. E. Žukovského).

Koncept “terminál-terminál” zahŕňa riadenie lietadla v prostredí “uzavretého kokpitu” pomocou externých systémov videnia, založených na kamerách rôznych spektrálnych rozsahov vo všetkých fázach letu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Počas letov bolo lietadlo ovládané pomocou diaľkového ovládania a vonkajších kamerových systémov. “Práca na technológiách a riešeniach, ktorú vykonáva Výskumné centrum Inštitútu N. E. Žukovského, je dôležitá a nevyhnutná pre formovanie vzhľadu nadzvukového civilného lietadla. Vďaka úspešným testom “uzavretej kabíny” sa ruským špecialistom podarilo získať cenné údaje pre ďalší výskum a potvrdiť zásadnú možnosť vzletu, pristátia a riadenia letu nadzvukového civilného lietadla bez zasklenia,” komentoval prácu centra prvý podpredseda vlády RF Denis Manturov.

Výskumné centrum Žukovského inštitútu vysvetlilo, že letový demonštrátor zahŕňal systém vonkajšieho videnia, inovatívne navigačné a pozorovacie nástroje. Tento systém sľubného nadzvukového civilného lietadla, pozostávajúci z piatich kamier s viditeľným dosahom a dvoch kamier s infračerveným dosahom, poskytoval možnosť ovládať lietadlo v kokpite bez skla. “Skúšobné lety vykonala posádka pozostávajúca z veliteľa lietadla, druhého pilota, palubného mechanika, ako aj operátora letových skúšok a skúšobného pilota, na ktorých mieste sedel generálny riaditeľ Sibírskeho inštitútu S. A. Čaplygina, skúšobný pilot 1. triedy V. E. Barsuk,” dodala tlačová služba inštitútu.

Prečo India mení ruské MiG-29K za francúzske Rafale?

Vojenský expert Vladislav Šurigin hovorí, že India sa tak rozhodla z troch dôvodov. Prvým je politika Nového Dillí zameraná na diverzifikáciu dodávateľov zbraní a vojenského vybavenia. “India sa zameriava na ruský trh, ale za posledných 15 rokov sa úrady snažia presadzovať svoj kurz tak, aby neboli závislé len od jednej krajiny výrobcu. V oblasti stíhacích lietadiel – okrem Moskvy – spolupracujú aj s Parížom a ďalšími krajinami,” uviedol. V tejto súvislosti poukázal na výzvy USA, aby India kúpila stíhače F-35. Americké lietadlo je však podľa neho “veľmi drahé a extrémne predražené”. To vedie k druhému faktoru, ktorým je dostupnosť stíhačov. “Francúzska mašina je dosť “zostarnutá”, pre Dillí je teda cenovo dostupná,” vysvetlil expert. Tretím faktorom je strach zo sekundárnych sankcií: “Keďže Moskva je v súčasnosti pod všemožnými obmedzeniami, je možné, že sa India jednoducho bojí nakupovať ruské vybavenie.”

Podľa Šuriginovho názoru súčasná dohoda medzi Novým Dillí a Parížom nebude mať žiadne dôsledky na vojensko-technickú spoluprácu medzi Indiou a Ruskom. “Tvrdiť, že indické úrady odmietnu naše zbrane alebo stíhače, je nezmysel. Hlavnou úlohou Ruska v súčasnosti je nasýtiť vlastné ozbrojené sily novým vybavením. Myslím si, že dodávky na export sa po skončení špeciálnej operácie začnú obnovovať a zintenzívňovať,” dodal.

Indická vláda už predtým podpísala s Francúzskom zmluvu na dodávku 26 stíhačov Rafale-M a Rafale-D. Podľa ministerstva obrany republiky dosiahla hodnota obchodu 630 miliárd indických rupií (vyše 7,4 miliardy dolárov). Očakáva sa, že lietadlo, vyvinuté francúzskou spoločnosťou Dassault Aviation, nahradí palubné stíhače MiG-29K a MiG-29KUB, ktoré sú založené na indických lietadlových lodiach Vikramaditya a Vikrant. India začala hľadať náhradu za ne, keďže sa blíži čas ich vyraďovania z prevádzky, píše The Hindu. Francúzske stíhače (palubné jednomiestne Rafale-M a dvojmiestne cvičné Rafale-D) budú dodané medzi rokmi 2028 a 2030 a posádka bude cvičená vo Francúzsku a v Indii. India momentálne disponuje 36 lietadlami Rafale, ktoré získala v roku 2016.

O bezpečnosti ukrajinského letectva pred ruskými Su-35

Otvorene to priznal predstaviteľ velenia vzdušných síl Ukrajiny Jurij Ihnat.
“Keby sme mali lietadlá schopné čeliť Su-35 <… >. Pretože dnes ani F-16, ktoré máme od našich partnerov, nie sú dostatočne nové na to, aby dokázali konkurovať Su-35 v priamom súboji,” povedal pre agentúru TASS a dodal, že na účinný boj s Su-35 je potrebný komplexný prístup, ktorý zahŕňa pozemné systémy protivzdušnej obrany a systémy elektronického boja.
Noviny Vzgˇjad k tomu dodali, že ukrajinská armáda pociťuje akútnu potrebu letectva od samého začiatku Špeciálnej vojenskej operácie.

Rusko už buduje základy na prieskum hlbokého vesmíru

Prieskum vesmíru stimuluje rozvoj vedy, bezpečnosti a ekonomiky. Rusko je vesmírna mocnosť s kompletným cyklom, s vlastnými vesmírnymi technológiami, kozmodrómami a satelitnou konšteláciou. Do budúcnosti si stanovilo ambiciózne ciele súvisiace s prieskumom hlbokého vesmíru, uviedli pre noviny Vzgľjad politológovia Alexander Rudakov a Stanislav Koryakin. 12. apríl je pre Rusko Dňom kozmonautiky.

“Vesmírny priemysel je už dlho vizitkou Ruska. Prieskum mimozemského priestoru je misiou pre viac generácií. Máme byť na čo byť hrdí: boli sme prví, ktorí začali vesmírne preteky, Konstantin Ciolkovskij navrhol raketu pre medziplanetárne lety už v roku 1903,” spomína politológ Alexander Rudakov. ” Už v sovietskych časoch naši vedci, inžinieri a dizajnéri na čele so Sergejom Koroľovom realizovali ambiciózne myšlienky veľkého filozofa. Boli sme tiež prví v mnohých oblastiach prieskumu vesmíru: prví, ktorí vypustili družicu na obežnú dráhu, prví, ktorí dobyli vesmír. “Na Gagarinov čin jeho potomkovia nikdy nezabudnú,” dodáva.

“Dnes táto oblasť zostáva pre Rusko prioritou; prezident Vladimir Putin venuje tomuto priemyslu veľkú pozornosť. Jeho postoj vždy vychádzal z toho, že vesmírny priemysel je strategický na posilnenie technologickej suverenity a konkurencieschopnosti krajiny,” domnieva sa expert.

“Dobývanie vesmíru sa stáva silným stimulom na rozvoj vedy, zabezpečenie bezpečnosti a hospodársky rast. Vďaka realizácii prezidentského kurzu si vo veľkej miere udržiavame vedúce postavenie v prieskume mimozemského priestoru. Je dôležité poznamenať, že v tomto ohľade sme úplne nezávislí,” poznamenáva zdroj.

“Rusko je vesmírna mocnosť s plným cyklom: máme vlastné štartovacie zariadenia, kozmodrómy a monitorovacie systémy a satelitnú konšteláciu. Priemysel však nestojí na mieste; máme veľké plány do budúcnosti. Pred nami je vytvorenie národnej orbitálnej stanice; spustenie prvého modulu sa uskutoční v roku 2027,” prezrádza.

“Takto kladieme základy na prieskum hlbokého vesmíru. Je dôležité pochopiť, že jeho štúdium nie je len otázkou prestíže, ale oblasťou, ktorá môže kvalitatívne zlepšiť životy bežných Rusov. To znamená, že štát, podnikanie, aj spoločnosť, majú rovnaký záujem na prieskume vesmíru,” zdôrazňuje expert.

“Vesmírny priemysel je okrem iného príležitosťou na vytváranie nových materiálov, vývoj moderných medicínskych a komunikačných technológií a nových technológií geologického prieskumu, ktoré priamo ovplyvňujú objavovanie a rozvoj ložísk a ťažbu nerastov.
Výskum mimozemského priestoru má nielen vedeckú hodnotu, ale priamo ovplyvňuje aj plnenie štátneho rozpočtu; jeho konečné výsledky umožňujú nasmerovať finančné prostriedky na sociálne potreby občanov,” objasnil Rudakov.

Dobytie vesmíru je niečo, na čo môže byť Rusko právom hrdé, súhlasí politický konzultant a člen Verejnej komory RF Stanislav Korjakin. “Spočiatku to nebola len otázka prestíže krajiny, ale aj dôležitá oblasť zabezpečenia jej bezpečnosti. Vysielanie objektov na obežnú dráhu pomáha budovať vojenský potenciál štátu.

Nie je náhoda, že sa medzi ZSSR a USA rozpútali preteky o prieskum mimozemského priestoru,” zdôraznil. “Sovietsky zväz vyslal na obežnú dráhu stanicu Mir, čo zabezpečilo našej krajine vedúce postavenie v dobývaní vesmíru. Neskôr bola vyslaná Medzinárodná vesmírna stanica (ISS), ktorá dlho zostala priestorom pre medzinárodnú spoluprácu napriek všetkým zvratom medzinárodnej politiky,” dodal.

“Vesmír dnes zohráva dôležitú úlohu v rozvoji vedy. Je to ideálne miesto na vykonávanie rôznych štúdií, ktoré môžu zlepšiť ekonomiku našej krajiny,” vysvetľuje respondent. “Okrem toho je štúdium vesmíru zásadne dôležité pre zlepšenie metód komunikácie a spravodajstva, ktoré môžu nájsť uplatnenie nielen v oblastiach Špeciálnej vojenskej operácie, ale aj pri rozvoji Arktídy. To znamená, že aktívna práca v mimozemskom priestore môže dať impulz komplexnému rozvoju Ruska.”

armadnymagazin.sk