Rusko odmieta prítomnosť vojakov koalície ochotných na Ukrajine.

Dmitrij Peskov pripomenul, ako politici štátov Západu míňajú peniaze občanov Európy na zbrojenie namiesto toho, aby zohľadnili bezpečnostné obavy Ruska a zároveň o nich diskutovali.

Hovorca Kremľa reagoval na vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona po štvrtkovom virtuálnom rokovaní lídrov štátov takzvanej koalície ochotných, že plány na vyslanie mierových síl na Ukrajinu sú už „pripravené“.

Rusko považuje prípadné nasadenie mierových síl zo západných štátov na Ukrajine, teda blízko svojich hraníc, za neprijateľné a to, že Západ to odmieta pochopiť, je preň sklamaním. Vyhlásil to v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Súčasne potvrdil, že Rusko čaká na ukrajinský návrh ohľadom tretieho kola priamych rokovaní. Moskva a Kyjev podľa neho tiež rokujú o ďalšej výmene vojnových zajatcov, ako aj tiel padlých vojakov.

Peskov uviedol, že Rusko je „sklamané“ zjavnou neochotou niektorých európskych krajín diskutovať o bezpečnostných obavách Ruskej federácie. Namiesto toho, aby európske krajiny vynakladali veľké sumy peňazí daňových poplatníkov na podporu Ukrajiny, navrhol, aby zohľadnili obavy Ruska a začali dialóg založený na vzájomnom rešpekte.

„Teoreticky logika a rozum uprednosťujú viac takúto možnosť. Vidíme však, že v súčasnosti nie je taká žiadaná a v európskych krajinách sa o nej ani nediskutuje,“ povedal Peskov.

Peskov reagoval na vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona po štvrtkovom virtuálnom rokovaní lídrov štátov takzvanej koalície ochotných, že plány na vyslanie mierových síl na Ukrajinu sú už „pripravené“ a vojaci môžu prísť okamžite po začatí prípadného prímeria, na ktoré Rusko Macron zároveň vyzval. Po uzavretí prímeria by na Ukrajine mohli byť nasadené spoločné francúzsko-britské vojenské sily v počte až 50 000 vojakov.

Macron vo štvrtkovom prejave v Londýne po boku britského premiéra Keira Starmera Macron tiež uviedol, že takzvaná „koalícia ochotných“ má v úmysle hliadkovať vo vzdušnom priestore a na pobreží Ukrajiny v rámci širšej stratégie na obnovu ozbrojených síl krajiny. Podľa Macrona by sa v Kyjeve mohlo zriadiť koordinačné centrum pod britským velením, ktoré by riadilo operácie.

„Skutočne sme dosť sklamaní, že úplne jasné a dôsledné signály, ktoré Moskva v tejto veci vyslala, sa neberú do úvahy a nenachádzajú žiadne pochopenie,“ dodal hovorca Kremľa.

Zdôraznil tiež, že by bolo logickejšie, keby Európa vzala do úvahy obavy Ruska a začala vzájomne rešpektujúci dialóg namiesto poskytovania „enormnej“ finančnej podpory Ukrajine.

Ruskí predstavitelia opakovane odmietli myšlienku nasadenia zahraničných vojsk na Ukrajine. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že takýto krok by zabránili skutočným rokovaniam.

Ruská zahraničná spravodajská služba (SVR) tiež minulý rok varovala, že nasadenie tzv. západných mierových síl, ktoré by mohlo pozostávať z približne 100 000 vojakov, by sa rovnalo faktickej okupácii.

Kremeľ už skôr vyhlásil, že snahy Západu o vojenské posilnenie Ukrajiny poškodzujú akúkoľvek šancu na mierové riešenie konfliktu. V marci Moskva odsúdila pôvodný Macronov návrh vyslať na Ukrajinu „odstrašujúce sily“ a označila ho za provokatívne a destabilizujúce opatrenie.

Rusko tvrdilo, že s akýmkoľvek nasadením mierových síl musia súhlasiť všetky strany konfliktu.

Novinárom v piatok hovorca Kremľa tiež potvrdil, že Rusko počíta s ďalším kolom mierových rokovaní. „Očakávame návrhy ukrajinskej strany týkajúce sa termínov uskutočnenia dvojstranných priamych rozhovorov,“ vyhlásil Peskov.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok v rozhovore pre stanicu NBC News uviedol, že v pondelok plánuje urobiť „zásadné vyhlásenie“ týkajúce sa Ruska.

„Čakáme na toto vyhlásenie, aby sme presne pochopili, čo má prezident Trump na mysli… Dôkladne registrujeme všetky nuansy vo vyjadreniach hlavy Spojených štátov,“ doplnil Peskov.

Zdroj: info.sk / rt.com / InfoVojna