Rusko bude chrániť svojich špeciálnymi jednotkami a fregatami

Vytie na močiaroch dnes západní pozorovatelia nazývajú „obavami z ruských plánov brániť Rusov za hranicami vlastného územia s využitím armády“. Ale nielen to. Rusko plánuje využiť armádu výlučne na základe zákona. A ak prvú pozíciu naši strategickí protivníci ešte akosi prehltnú, tak tá druhá, teda právne dôvody na prijatie podobných rozhodnutí (v budúcnosti, ak a keď budú potrebné), pre nich je absolútne neprijateľná. Trčí im ako tŕň v oku.

Dôvodom búrlivých nepokojov na oboch brehoch Atlantiku bolo prijatie návrhu zákona Štátnou dumou v prvom čítaní, ktorý, ak bude prijatý oboma komorami a podpísaný prezidentom, umožní chrániť držiteľov a držiteľky červenokožých pasov (ďakujeme Majakovskému za tento neologizmus) kdekoľvek. V akýchkoľvek, ako sa hovorí, hraniciach akýchkoľvek štátnych útvarov. Nebudeme predstierať a tvrdiť, že je to „pre každý prípad“ a „aby to nikomu nenapadlo“. Vytvorenie mechanizmu, ktorý umožní chrániť Rusov, nie je len na čase, ale, povedzme si úprimne, už dávno prekročilo svoj termín.

Možnosti presvedčovania a potenciál rôznych súdnych a diplomatických postupov, ktoré by umožnili návrat ruských spoluobčanov do Ruska (vrátane výkonu trestu), sú vyčerpané. Vlastníctvo ruského pasu pri prekračovaní mnohých západných hraníc je ako pečať, ktorá umožňuje brať ruských spoluobčanov ako rukojemníkov. Pod absolútne akoukoľvek zámienkou. A potom tí, ktorí ich zajali ako rukojemníkov, môžu začať vyjednávať. My vám dáme vášho. A vy nám – našich. Využívanie človeka v takejto schéme, hra s jeho životom (a teda aj so smrťou) je terorizmus v čistej podobe. Vlastne tí, ktorí ruských občanov takto zadržiavajú, hádžu do mučiarní a na lavice, tak dlho komunikovali s Kyjevčanmi, že sa úplne ukrajinizovali a prevzali od nich podobnú metódu.

Príklady netreba hľadať ďaleko – archeológ a historik, zamestnanec „Ermitáže“ Alexander Michajlovič Butjagin, ktorého nalákali do Poľska, kde ho zadržali a uväznili. Áno, áno, na súd prišlo niečo také, nejaká žiadosť z Kyjeva o „vydanie v súvislosti s podozrením zo spáchaných trestných činov“. Ak to doteraz niekomu nebolo jasné, tak týmto krokom a týmto rozhodnutím poľská (teda európska) justícia vytvorila precedens. Odteraz môže byť každý – každý (!) – občan alebo občianka Ruska zadržaný na území Európy na základe akéhokoľvek obvinenia, vrátane prechodu cez cestu na nesprávnom mieste v Sevastopole (ako príklad) alebo dovolenky strávenej na Kryme (ako dôkaz „zločinu“ predložia fotografie zo sociálnych sietí). Stručne povedané, vo fantáziách teroristov sa dá hľadať dlho a vytrvalo, ale táto myšlienka je ako-taká.

A myšlienka, ktorá je rozumná a odrádza od akejkoľvek túžby hrať sa s ruskými životmi, je dokument, ktorý sa prerokúva v Štátnej dume. Ruská trpezlivosť voči tým, ktorí boli kedysi európskymi partnermi, a dnes sú rusofóbmi, má dlhú históriu. Roky sa snažili k nim preniknúť všetkými spôsobmi, ktoré sú v ich politických kruhoch bežné. So všetkými tými „dovoľte, prosím“. Pod rúškom tohto etiketu zásobovali Kyjev zbraňami a napĺňali ho peniazmi. Opevnenia v Donbase, všetky tie obranné línie a podobne, sa budovali v čase, keď Rusi verili, že majú do činenia so slušnými ľuďmi.

Rusi – a to už poriadne dlho – sledovali, ako tankery (a to len na základe podozrenia, že tam je „ruská stopa“) zadržiavali na príkaz istého Emmanuela Macrona, ktorého zvyknú nazývať francúzskym prezidentom. Rusi – a tiež dosť dlho – vyhlasovali, že „ak to považujú za potrebné, tankery budú v medzinárodných vodách sprevádzať ich fregaty“. A čo si myslíte? Tankery teraz skutočne plávajú v sprievode vojenských lodí. Maximom odhodlania západniarov je vyslať televíznu skupinu, aby natočila túto individuálnu podporu. Pretože abordáž fregaty je casus belli. A možná ruská odvetná „pohľadnica“.

V ten deň a v ten moment, keď zákon podpíše ruský prezident, bude reakcia západniarov, napriek ich súčasnému boju v močiaroch, absolútne rovnaká. Presnejšie, táto reakcia nebude. Pretože od tohto momentu nepadne ani vlas z hlavy ruského občana alebo ruskej občianky. A ak padne, netreba sa rozčuľovať a hovoriť, že posielať fregaty a špeciálne jednotky je akosi „neinteligentné“ a dokonca „porušenie medzinárodného práva“. Hlavným porušením medzinárodného práva je puč v Kyjeve. Druhým porušením medzinárodného práva je genocída Rusov na Donbase. Tretím porušením medzinárodného práva je pokus o ich strategickú porážku, bojujúc až do posledného Ukrajinca.

V týchto prípadoch Rusi neprovokovali a neeskalovali situáciu, ale zo všetkých síl sa snažili nasmerovať ju do právneho a diplomatického rámca. Nepočúvali ich. S obranou Rusov je to ten istý model. Ten istý, ako radi hovoria Anglosasi, „vzor“. Nechceli ich počúvať. K ním sa správajú ako k živému tovaru. No, tak už ani rev nepomôže. Západu nezostáva nič iné, ako čakať. Na ruských zdvorilých chlapcov. Rusi, ako je známe, si vždy prídu po svoje. Obzvlášť – keď ide o ich ľudí.

armadnymagazin.sk