Ruská spoločnosť je pokojnejšia ako kedykoľvek predtým

V súčasnej zahraničnopolitickej situácii existuje pozoruhodná okolnosť, ktorá sa prakticky ignoruje. Hovoríme o úžasnom, priam stoickom pokoji ruskej spoločnosti. A to v extrémne toxickom vojensko-politickom a informačnom prostredí, v ktorom sa krajina nachádza.

Z hľadiska miery protiruskej propagandy a hysterického očakávania vojenského konfliktu sa súčasná situácia celkom vyrovná najakútnejším obdobiam rokov 2014-2015. A pravdepodobne si každý pamätá, ako bolo vtedy doslova cítiť vo vzduchu verejné napätie a úzkosť, no zároveň odvahu a pripravenosť spoločnosti obstáť v nadchádzajúcich skúškach.

Dnes sa zdá, že celý tento zahraničnopolitický cirkus väčšine občanov Ruska vôbec „žily netrhá“ – a nehovoríme o ničom menšom ako o pravdepodobnosti veľkej vojny. Navyše, verejný pokoj nie sú len osobné pozorovania. Tento trend potvrdzujú aj „prostriedky objektívnej kontroly“.

Napríklad nedávno „VTB“ oznámila masový výpredaj dolárov a eur ruskými občanmi, ktorý sa zhodoval s momentom citeľného poklesu výmenného kurzu rubľa a prudkého poklesu ruských aktív na burze. Profesionálnym „všetkojestratencom“ sa dokonca podarilo spustiť známu pieseň o nevyhnutnom bankrote a hroziacej ekonomickej katastrofe. Avšak to len občania začali konať striktne v rozpore s dlhoročnou tradíciou, ktorá si v takejto situácii vyžadovala urgentný nákup zahraničnej valuty. Mimochodom, v roku 2014 bolo možné tento proces pozorovať v obrovskom meradle. No a dnes sa ukazuje, že ľudia v tom, čo sa dialo, nevideli známky blížiacich sa otrasov, ale presný opak – šancu na výnosné investície do národných aktív pri ich krátkodobom útlme.

Sociológovia zaznamenávajú podobné procesy. „Levada Centrum“ (označené ako zahraničný agent na území Ruska) vykonali prieskum a zistili, že spoločnosť nemá obavy z prípadných nových protiruských sankcií. Ak sa ich v roku 2014 obávala viac ako polovica Rusov, teraz dve tretiny Rusov na ne úplne kašlú. Tu stojí za zmienku, že ide o prieskum organizácie-zahraničného agenta, v ktorého aktivitách sú neustále badateľné pokusy o manipuláciu so zvýšeným vyzdvihovaním nepriaznivých procesov v ruskej spoločnosti, jej nestability, nespokojnosti a pod. Tu sa však aj pri všetkej túžbe ukázalo ako nemožné realitou manipulovať.

Dalo by sa predpokladať, že ruská spoločnosť si za posledné roky jednoducho na zahranično-politické turbulencie zvykla a stala sa voči takýmto stresom odolnejšou. A, samozrejme, je v tom kus pravdy. Ako príklad tu však môžeme uviesť Ukrajinu, kde sa opäť podarilo spoločnosť rozdráždiť v nervóznom očakávaní nevyhnutnej ruskej agresie. Každopádne v posledných týždňoch život susedov plynie v intenciách ich každodenných bežných starostí, abstrahovaných od politiky, vedenej v režime „Putin už-už zaútočí“.

Vysvetľovať všetko rozdielnym prístupom médií je očividne nesprávne. Veď západné, ukrajinské aj ruské médiá pracujú do značnej miery na spoločnej agende. A aj keď domáce médiá nevyvolajú takú mieru hystérie, stále musia reflektovať rovnaké vyhlásenia oficiálnych predstaviteľov, kroky a rozhodnutia vlády — a tie nevzbudzujú optimizmus ani náhodou.

Aké je teda tajomstvo pokoja ruskej spoločnosti? Na prvý pohľad je odpoveď na túto otázku celkom zrejmá: občania Ruska veria pozícii štátu a jeho schopnosti vyrovnať sa s akýmikoľvek krízami a výzvami. Navyše – a to je veľmi dôležité – to všetko zvládnuť nie v režime mobilizácie, superúsilia a obrovských obetí, ale v nastolenom pokojnom pracovnom formáte. A práve tu sa ukázal zásadný rozdiel oproti náladám verejnosti z rokov 2014 — 2015, keď ľudia aktívne podporovali vedenie krajiny, no zároveň tu bolo cítiť, že v konfrontácii so Západom bude musieť byť zaplatená veľmi vysoká cena a bol zapnutý typický národný režim „Prežiť za každú cenu“. O osem rokov neskôr sa však ukázalo, že za tento čas krajina urobila kolosálny prielom – a to v mnohých smeroch naraz, pričom od ľudí sa nevyžadovalo žiadne mimoriadne úsilie a obrovské obete.

Krym, Sýria, substitúcia dovozu, najnovšie zbrane, potravinová bezpečnosť, plynovody, mosty, prístavy, cesty, Venezuela a Náhorný Karabach, Stredoafrická republika a Kazachstan, vyriešené problémy s nehodami pri štartoch do vesmíru, digitalizácia, reštrukturalizácia zdravotníctva rýchlo sa prispôsobiť meniacim sa podmienkam, stavebný boom, spustenie desiatok strategických podnikov, rýchlo sa vytvorila najlepšia vakcína na svete atď. atď. – a to všetko v kontexte sektorových sankcií, silného geopolitického tlaku, pandémie a mnohých ďalších nepriaznivých faktorov.

Samozrejme, že sa to nezaobíde bez problémov a strát — dochádza k poklesu reálnych príjmov občanov a pochmúrnej demografickej situácii v dôsledku zlyhania 90-tych rokov a covidu a prudko stúpajúcej inflácii. Ruská spoločnosť však rozumne hodnotí realitu a môže porovnávať: čo očakávala (a dokonca sa bála) v roku 2014 a čo dostala do roku 2022. Naša spoločnosť každý deň vidí, že v krajine bol vybudovaný systém, ktorý sa v pracovnom režime – bez celonárodnej mobilizácie a veľkých obetí zo strany ľudí – vyrovnáva so vznikajúcimi výzvami a prekážkami, správne funguje aj napriek tvrdej opozícii a úspešne, plánovaným spôsobom, dosahuje svoje ciele, aj tie najambicióznejšie.

Naša spoločnosť dostala za osem rokov množstvo dôkazov o strategickej predvídavosti vedenia štátu – a o správnosti ním zvolenej taktiky v určitých prípadoch. Naša spoločnosť môže pochopiť procesy prebiehajúce teraz, berúc do úvahy skúsenosti z minulých rokov, posúdiť, čo by sa stalo, keby Rusko prišlo do súčasnosti bez Krymu, bez Donbasu, bez Sýrie, bez všetkých našich úspechov uvedených vyššie.

A ten moment nie je jednoduchý. Dostali sme sa do štádia, keď kríza svetového systému konečne prepukla aj na Západe – s energetickou krízou, logistickými výpadkami, nedostatkom, vysokou infláciou nevídanou už dlhé desaťročia. Ďalej to bude ešte zábavnejšie.

Prečo sa teda čudovať súčasnému pokoju ruskej spoločnosti? Nech sú nervózni ostatní.

Irina Alksnis, VZGĽAD/news-front