Roztrasený Ivan Korčok má nervy v kýbli. A to ešte ani nezačal úradovať…

Ivan Korčok sa oprel do prezidentskej kampane Petra Pellegriniho. Nezabudol pripomenúť, tak ako tradične, že jeho najväčší súper „otáľal“ s oznámením svojej kandidatúry na post prezidenta. Hrýzol si nedočkavosťou nechty, pretože dúfal, že do súťaže o post hlavy štátu nezasiahne takýto silný kandidát?

Chvejúci sa hlas počas tlačovky, ktorú dnes usporiadal, hovorí o tom, že sa s týmto faktom dodnes nevysporiadal. Ako každý slabší jedinec, ktorý sa bojí vstúpiť do ringu so silným protivníkom. BONUS na záver

Korčok vo svojej morálnej spovedi proklamoval, že priaznivci koalície si „… zvykli, že dodržiavanie pravidiel sa ich netýka…“ Asi pozabudol, ako šíril svoju propagandu na školách, čo sa vymyká akémukoľvek zákonu. No takéto nedodržiavanie zákona mu budiš ospravedlnené. Asi sa ho netýka. Korčok sa dnes rozhodol, že takéto konanie akceptovať nebude a pôjde sa vyžalovať na Ministerstvo vnútra. Podáva totiž podnet na porušenie kampane. Vraj nejaké časopisy v schránkach. To si však vybral veľmi zle. Mal by ísť radšej do europarlamentu, tam bude so svojim žalovaním určite úspešnejší.

Rozum sa však zastavuje nad jeho výrokom, ktorým chcel poukázať na tlačoviny, ktoré ľudom chodia do poštových schránok: „…píšu mi ľudia z celého Slovenska.“ Pán Korčok, aj do redakcie Hlavného denníka píšu ľudia denne desiatky nelichotivých správ na vašu osobu a naozaj si netrúfame hodnotiť, z akého kúta nášho malebného Slovenska pochádzajú. Čiže v tomto váš výrok pokladáme za známe slovenské porekadlo „topiaci sa aj slamky chytá.“

Korčok pripomenul aj „sociálne relevantnú kauzu“ Semafor.

Aby reč nestála, Ivan Korčok spomenul aj nepríjemnú, hoci malichernú záležitosť so semaforom, pričom si slušne, ale rázne, ako hovorí jeho volebné krédo, zabúchal do papundeklového rečníckeho stojanu. Možno táto aféra nedoziernych rozmerov znova pobaví a povzbudí jeho adolescentných priaznivcov. Korčokov nepresvedčivý prejav a vykorčuľovanie z podstatnej témy nebolo práve adekvátnym argumentom, na ktorý by sa mal sústrediť jeho rečnícky prejav.

Ivan sa pozabudol

Kandidát na post prezidenta sa vyslovil na adresu Pellegriniho, že „… sa neunúva vyjadriť, aká je jeho vízia prezidentského úradu…“ Mal by vyjadrenia Petra Pellegriniho, ako svojho top súpera sledovať častejšie a hlavne ich chápať. Je to v jeho prípade vôbec možné? Alebo musí chodiť po rozumy inde, aby si ozrejmil „svoju“ víziu opierajúcu sa o teóriu „protiváhy“, rozumej natruc podniku.

Peter Pellegrini zaujal rázny postoj proti vyslaniu vojsk na Ukrajinu. Korčok, ktorý je presvedčený o jeho všeobecnom vajataní však nič také neurobil. Keď mu to bolo pripomenuté, zrazu sa, ako pravý patriot postavil na stranu slovenského človeka a zastal názor, aký proklamujú politici, ktorí sú v nemilosti našich západných susedov. Dokedy by mu tento postoj vydržal povedať nemožno.

„Pán kolega“ oslovil žurnalistu Korčok, „vyjadril som sa… pretože som presne vedel, že príde tento typ otázok…“ kontroval Korčok. Pravdepodobne mu nedošlo, že žiaden zo žurnalistov, ako povedal jeho kolegov, nedisponuje telepatiou a práve preto sa musí zúčastniť tlačoviek. Až tak ďaleko Korčokova logika asi nesiaha. Pellegriniho a vládu, jasne stojacu proti mobilizácii slovenského vojska označil za nezodpovedných, pretože ich odmietnutie mobilizácie pochopil ako jej propagáciu.

Korčok nemá jasno, o čom sa debatovalo v Paríži.

Pri rokovaní štátov NATO nepopierali politici tak naši, ako i politici z ostatných krajín, že tu atmosféra mobilizácie vládne. Ba dokonca niektorí politológovia hovoria o vojakoch z krajín NATO, ktorí už na Ukrajine sú, Korčok o danej situácii hovorí ako o planých rečiach.Tu sa Korčok znova nevytiahol a dokázal, že sa spolieha iba na informácie z druhej ruky.

Hokejisti z KHL nepatria do našej reprezentácie a basta!

Prominentná proopozičná podržtaška si nedá povedať a tvrdí, že reprezentovanie krajiny hokejistami z Kontinentálnej hokejovej ligy je neprístojnou formou propagácie agresorského štátu. Absurdné politikárčenie v športe a robenie dobrého mena Slovákov prostredníctvom športu je tomuto „vlastencovi“ cudzie. Zrejme by zakázal lyžovať aj Petre Vlhovej, ak by napadol sneh, ktorý by priniesli mraky z pohoria Kaukazu. Paradoxnú obhajobu športu a antipolitikárčenie zo strany Pellegriniho považuje za politickú propagandu a tohto nepochopiteľného názoru sa nemieni vzdať. SZĽH je podľa Korčoka apolitický zväz (rovnako ako apolitické protesty, na ktorých si robil prezidentskú agitku) a nemal by z tohto dôvodu robiť propagandu Rusku. Korčok tvrdí, že KHL znamená v ruskej propagande neskutočne veľa, na druhej ho dáva na rovinu s reprezentačnou formou športu. Človeku aby zostal rozum stáť…

Korčok nezabudol pochlebovať ani KDH. Účel svätí prostriedky

Na otázku o registrovanom partnerstve povedal Korčok, že si cení „občiansky a apolitický“ kandidát podporu KDH, začal miešať otázky rodiny a kresťanských princípov a neoliberalistickú politiku propagujúcu absolútne nekonzervatívne hodnoty. Otvorene sa vyjadril, že v prípade, ak by NR SR prijala takýto návrh, tak by ho podporil. Zabudol však, že parlament sa neskladá iba zo strán, ktoré sú Korčokovi pochuti, takže si nemôže schvaľovať dve na tri, bez podpory väčšiny parlamentu. Vyjadril sa, ako pravý neoliberál, že „si plne uvedomuje, rešpektuje a s úctou pozerá na princípy, ktoré KDH v slovenskej politike presadzuje.“

Ivan Korčok tiež nezabudol spomenúť, ako veľmi treba chrániť suverenitu nášho štátu, hoci popiera právo veta v Európskej únii, čo je práve prejavom skutočnej suverenity. Vyplakal sa na rameno bývalej koalície, s ktorou má neustále dobré vzťahy. Predovšetkým spomenul osobnosti ako je Jaroslav Naď a vyjadril sa, že im nič nedochádza. Nepovedal však nič nové, pretože bývalá koalícia sa vždy reprezentovala práve tak, akoby konala iba impulzívne, nie s rozumom v hrsti.

BONUS: Dojmy z Korčoka? Zmiešané. Prinajlepšom.

Z celého Korčokovho prejavu trčala nepresvedčivosť a bezradnosť, akú nemožno vidieť ani u našej prezidentky, ktorá neoplýva argumentačnou bohatosťou. Aspoň ju dobieha teatrálnou a melodramatickou formou, ktorú jej môže Ivan Korčok iba závidieť. A to povedala Anna Belousovová, že je nebezpečnejším kandidátom ako bola Zuzana Čaputová. Počas dnešnej tlačovky o tom nikoho nepresvedčil. Keby kandidovala Čaputová, zotrela by ho ako špinavú tabuľu.

Korčok sa nevyfarbil práve v najlepšom svetle. Ak svoj prejav nezlepší, budú mu slniečkari tlieskať iba ak im dá hlavu medzi ruky, pretože ich vie dobre reprezentovať iba so zatvorenými ústami. Osobne sa človek obával, že sa Korčok každú chvíľu pred novinármi rozrumádzga ako malý chlapec, lebo nič iné svojim prejavom ani nepripomínal.

Kritiku Korčok jednoducho psychicky nezvláda, čo pripomenul aj tým, že pri čítaní politických periodík skoro prišiel o zdravý rozum. O chladnokrvnosti vrcholného štátnika sa v jeho prípade teda nedá hovoriť. Ako chce teda nervák jeho formátu zastávať post prezidenta, keď si nevie v kľude prečítať kritické články na jeho adresu? Alebo mieni dezertovať, ako to robí Zuzana Čaputová, avšak tu to robí aspoň z vizuálnou cťou a na akej takej úrovni.

hlavnydennik.sk