RODová pamäť a polia RODnej kultúry

Prečo prebúdzať RODovú pamäť? Čo sa deje s človekom, zbaveným svojej RODovej pamäti a o čo sa snaží súčasná spoločnosť?

Hlbinná pamäť a pamäť polia našej kultúry sú uložené v obsiahlom poli rodného priestoru. V našom nadvedomí nájdeme životné skúsenosti našich predkov a naše korene; my sme ich stelesnením. Je to pokladnica, v ktorej sa uchovávajú veľmi rozmanité poznania a vedomosti o základných pilieroch a prapôvodných zvykoch. 

Prečo prebúdzať RODovú pamäť

Poznanie RODnej kultúry a dávneho védického pohľadu na svet je naším dedičstvom. Pohrúženia sa do kultúrneho poľa a prebudenie RODové pamäti nám umožní získať celistvú predstavu o svete (Vesmíre) a dosiahnuť navrátenie stratených nadväzností. Tým sa staneme silnejšími a začneme žiť v jednote so svojimi Predkami, nebom, zemou a príRODou. Prebúdzaním RODovej pamäte sa prepájame s vlastnou kultúrou, posilňujeme životodárne prúdy, rozširujeme si vedomie a prekračujeme svoje hranice, ktoré sme dovtedy mali a ktoré nám boli násilne vnútené dnešnou spoločnosťou, zavrhujúcou svoje korene. 

Čo sa deje s človekom, zbaveným svojej RODovej pamäti a o čo sa snaží súčasná spoločnosť

Strom, ktorý zbavíte koreňov, uschne a zahynie. To isté prebieha aj s človekom, zbaveného prepojenia so svojimi Predkami a RODovou pamäťou. Pretrhnutie vlákien súvislostí vedie k oslabeniu a zániku. 

Samotné pochopenie, že súčasný stav vecí nie je v poriadku, nestačí. Mnohí sa snažia vyriešiť situáciu „útekom“ a vybudovaním si pokojného miesta v ústraní; odtrhnutie od svojich koreňov ale tiež privedie k odcudzeniu a skaze. Naopak ten, komu sa podarí prebudiť svoju RODovú pamäť, začne žiť v súlade so svojím svedomím, kultúrou a príRODou a je pripravený pokračovať v diele Predkov. Je mu poskytnutá ich všetka sila, znalosti a požehnanie. 

Prebudenie a otvorenie RODové pamäti, pochopenie svojej vnútornej podstaty, pomáha v prvom rade návratu človeka ku kultúre svojho náRODa a vcítenia sa do jej rozmanitosti. Je potrebné odmietnuť vnucované dogmy o náRODoch bez koreňov a bez ukotvenia vo svojom kultúrnom poli (tzv. Kultúrna a sociálna konštrukt). Rovnako tak sa musíme postaviť aj tvrdeniam, týkajúcich sa premeny človeka vo svetoobčana bez pôvodu. 

Keď dá človek najavo svoju rýdzu snahu, dostane sa na cestu Poznania. Dávna a pôsobivá minulosť ho volá. Hľadáme svoje miesto v živote, tým dochádza k posilneniu našej intuície a rozšírenie vedomostí. Keď prechádzame skúškami lží (pascí), ktoré sú spojené s poznávaním, nestotožňujeme sa s povrchnými učeniami a svedomito poctivo smerujeme k cieľu, otvorí sa nám v pravú chvíľu potrebná časť RODovej pamäti. Ak budeme pokladať správne a presné otázky, budeme si tým budovať nové „stupienky“ svojho chápania sveta a život nám bude poskytovať čím ďalej tým presnejšie odpovede. 

Návrat k sebe

Pokračovaním vo svojej ceste získava človek väčšiu istotu, posilňuje svoje spojenie so súhrnom duchovných a materiálnych hodnôt svojej spoločnosti a začne sa k nej navracať – tak ako sa syn navracia do náručia svojej matky. Život sám bude každému kráčajúcemu ukazovať jeho cestu. A každý spoznáva tú svoju vlastnú. Roztvárajúca sa kniha pamäti v spojení s kultúrou začne človeka učiť o základných pravidlách a tradíciách. Ten bude potom schopný pochopiť rôzne stránky bytia, pretože kľúče k pochopeniu sú uložené v tejto pamäti. 

Keď sa človek vráti do lona svojej kultúry a otvorí v sebe RODovú pamäť. Pocíti obrovskú spolupatričnosť so svojím RODom, náRODom a etnickou skupinou; s tými, ktorí po tisícročia budovali priestor, v ktorom žije a ujme sa svojho následníctva. Pred ním sa otvoria hlbiny dávnej minulosti vo svetle prítomnosti a bude schopný preniesť svoje poznatky do dôstojnej budúcnosti. Získané sily mu pomôžu prehliadnuť akúkoľvek lož alebo pascu, ktoré ho majú zviesť z cesty. 

Každý sa nachádza na svojej úrovni, má svoje chápanie sveta a svoju cestu objavovania a hľadania. To najdôležitejšie máme ale všetci spoločné, je to snaha o získanie poznanie a pochopenie.



Zdroj: zijemevdome.sk