Revizionizmus Veľkého Maďarska a prečo neveriť liberálnym europoslancom

Kvôli provokujúcemu šálu Viktora Orbána s mapou veľkého Uhorska na futbalovom západe sa zrazu roztrhlo vrece s protestmi. Nepochybne iredentu a veľkomaďarský revizionizmus treba zastaviť v zárodku. Tak som to robil vždy.

Problém teraz nie je s integritou národne vyprofilovaných politikov, ale s uveriteľnosťou ľavičiarov, progresívcov, liberálov a aj do zadku Bruselu a najmä Nemecka zapichnutých akože „kresťanských demokratov“, pokiaľ idú brániť Slovensko pred veľkomaďarskou iredentou.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Keď sme v minulosti upozorňovali na maďarskú iredentu, tak nás práve politici tohto kmeňa a razenia pranierovali za údajné vyťahovanie „maďarskej karty“. Nikdy v minulosti, keď boli ataky Budapešti voči zvrchovanosti, suverenite či integrite územia zjavné, provokatívne a dokonca systémovo prenášané na pôdu európskych inštitúcií, vrátane spätných demaršov voči Slovenskej republike, sa razantne neozvali.

KDH aj vtedajšia „pravica“ (SDKÚ), aj ľavica (SDĽ) neváhali legitimizovať Csákyho, Duraya a ďalších účasťou Strany maďarskej koalície (SMK) vo vláde SR.

Preto neverím iniciatíve časti europoslancov na čele s Ivanom Štefancom (KDH, predtým SDKÚ-DS) v ich okázalej starosti o hranice, pretože druhým dychom podporujú na čele so „šimečkovcami“ bruselskú ideológiu multikulturalizmu a politiku migrácie s „otvorenými hranicami“.

Nie je dôvod veriť nielen probruselským, ale ani proamerickým politikom na Slovensku, pôsobiacich v Európskom parlamente kvôli Kosovu. Nielen pre súhlas s bezprecedentným bombardovaním bývalej Juhoslávie (Srbsko), ale aj pre následok a pštrosiu politiku s tichým kývnutím k vzniku „Kosova“ ako štátu. Pretože práve precedens bývalej srbskej provincie Kosovo, z ktorého sa na vôľu Washingtonu stala „republika Kosovo“ je pre slovensko-maďarské vzťahy najpodstatnejší.

Mimochodom bol to práve ľavičiar M.Lajčák, ktorý presadil napriek Uzneseniu NR SR k neuznaniu Kosova uznávanie „kosovských“ pasov.

Preto pochybujem o postojovej a názorovej integrite probruselských europoslancov, ale aj socialistky Moniky Beňovej, ktorá mala nielen k Gyurcsánymu, ale aj k ohrozovaniu Slovenska maďarskou iredentou doteraz vlažný postoj.

Práve za socialistického premiéra Ferenca Gyurcsányho, ktorý o.i. hovoril o autonómii „Maďarov na Slovensku“, sa rapídne zhoršili nielen slovensko-maďarské vzťahy, ale aj vzťahy vlád.

Iste, dnes je módne a „trendové“ hrať sa akože na „národniarov“ – ale len pokiaľ ide o Orbána a ste na bruselskej pôde, pretože tam je Orbán za triedneho nepriateľa liberálnej demokracie.

Preto nemôžeme uveriť politikom, ktorí teraz hvooria o národnej a štátnej suverenite a v Bruseli, v Európskom parlamente podporujú zbavovanie suverenity národných štátov, vrátane Slovenska.

A tak si dovolím parafrázovať Vergíliovho veštca Láokoóna: Nedôverujem týmto bruselským „trójskym“ koňom a pochybujem o nich „daroch“, aj keď sa tvária „za Slovensko“. Prečo? Nuž lebo mám pocit, že viac ako starosť o hranice Slovenska tam v prípade europsolancov išlo o starosť o hrranice Ukrajiny a postoj Orbána ku Kyjevu a nie k Bratislave.

Rafael E. Rafaj

skspravy

Tags: liberálna totalita