Rekordné úhyny včiel sa zastavili! Čo ich však ohrozuje teraz?

Slovenskí včelári si tento rok konečne vydýchli. Zima 2025/2026 zabila len 10 až 15 percent včelstiev. Vlani pritom straty presiahli 25 percent. Pomohla aj priaznivá jar – ovocné stromy po prvý raz po rokoch nepoškodili jarné mrazy.

Predseda Slovenského zväzu včelárov Pavel Fiľo hovorí o citeľnej úľave. Podľa neho sa obdobia vysokých úhynov spôsobených chorobami opakujú približne každé tri roky.

„Predchádzajúci rok bol na výživu včiel slabý, takže tlaky chorôb boli drvivé. Slovenskí včelári ešte stále neprešli na letný systém liečenia organickými kyselinami,“ vysvetľuje Fiľo.

Za minuloročnými stratami stál najmä klieštik včelí.

„Ak sa počas leta v úli rozmnoží tisíc klieštikov, aktivujú sa vírusy. Primárnym patogénom už nie je klieštik, ten je len prenášačom,“ dodáva.

Vlani prišli rekordné straty

Minulá sezóna patrila k najhorším v histórii slovenského včelárstva. Úhyny presiahli 25 percent, čo znamenalo viac ako 100-tisíc zničených včelstiev.

Padnuté včelstvo pritom nepredstavuje problém len pre svojho majiteľa. Môže sa stať zdrojom nákazy pre ďalšie úle v širokom okolí. Aj preto je tohtoročný pokles úhynov na 10 až 15 percent mimoriadne priaznivou správou.

Včely prežili, no boli slabšie

Medohospodár Rudolf Moravčík z Kráľovej pri Senci upozorňuje, že problémom tentoraz neboli vysoké úhyny, ale slabšia kondícia prezimovaných včelstiev.

„Vlani v lete bolo veľmi teplo a matky nestihli vytvoriť silné generácie dlhovekých včiel, ktoré sa dožívajú približne pol roka,“ vysvetľuje.

Podľa neho však riziká nekončia ani po zime. Na západnom Slovensku robí čoraz väčšie škody zákonom chránený včelárik zlatý, ktorý počas párenia loví mladé matky. Ak včelstvo o matku príde, často zanikne.

Jar potešila, leto už menej

Včelár Marian Holub zo Štiavnických Baní hovorí, že tento rok ovocné stromy po prvý raz po niekoľkých sezónach nepoškodili mrazy. Priaznivý bol aj skorý rozkvet javora.

Nie všetky oblasti Slovenska však mali rovnaké šťastie.

Agát na juhu opäť poškodil mráz. Repke uškodilo sucho počas kvitnutia a lipa priniesla dobrú znášku len v niektorých regiónoch. Pri teplotách nad 25 stupňov sa totiž nektár rýchlo vyparuje.

Jozef Tomčák zo Sedlísk v okrese Vranov nad Topľou už druhý týždeň prikrmuje svoje včely sirupom. Znáška sa tam skončila a matky potrebujú dostatok potravy na ďalšie kladenie plodu.

Ceny medu zostávajú vysoké

Vývoj cien medu ovplyvnila najmä slabšia minuloročná sezóna.

Vlani sa kilogram medu na juhu Slovenska predával približne za 8 až 10 eur. Tento rok sa ceny pohybovali najčastejšie medzi 10 a 15 eurami, keďže mnohí včelári museli obnovovať zničené včelstvá.

Fiľo vysvetľuje, prečo slovenský med napriek rastúcim nákladom stále stojí menej ako v západnej Európe.

„Kúpyschopnosť obyvateľstva je oveľa nižšia, takže nemôžeme celú réžiu premietnuť do ceny medu.“

Najdrahší zostáva medovicový med, ktorý nevzniká z nektáru, ale z výlučkov vošiek a mér. Marian Holub však tento rok cenu znížil z 18 na 15 eur za kilogram. Dôvod je jednoduchý – úroda bola lepšia.

Profesionálov je len minimum

Na Slovensku pôsobí približne 23-tisíc registrovaných včelárov, ktorí sa starajú o viac než 300-tisíc včelstiev.

Podľa Pavla Fiľa sa včelárstvom naplno živí len približne päť percent z nich. Pre väčšinu ide o záľubu alebo vedľajší príjem.

Priemerný Slovák pritom spotrebuje približne jeden kilogram medu ročne.

Štát pomáha, včelári kritizujú byrokraciu

Na podporný rok 2025/2026 je pre slovenských včelárov vyčlenených takmer dva milióny eur zo štátneho rozpočtu a fondov Európskej únie.

Podpora pokrýva spravidla polovicu oprávnených nákladov, pri veterinárnych prípravkoch môže dosiahnuť až 100 percent.

Jozef Tomčák však upozorňuje, že začiatky sú stále finančne veľmi náročné. Štátna pomoc je podľa neho nedostatočná a navyše ju komplikuje zbytočná administratíva.

Napriek tomu oslovení včelári nepredpokladajú, že by ich na Slovensku začalo výrazne ubúdať.

„Ak sa do včelárstva zamilujete, zostanete pri ňom, pokým vám to zdravie dovolí. Z roka na rok je to však pre klimatické zmeny náročnejšie,“ uzatvára Marian Holub.

Včely pritom neprodukujú len med. Sú nenahraditeľnými opeľovačmi a od ich práce závisí významná časť úrody ovocia, zeleniny aj mnohých poľnohospodárskych plodín. Každá sezóna, v ktorej sa im darí lepšie, je preto dobrou správou nielen pre včelárov, ale aj pre celé poľnohospodárstvo a napokon pre každého z nás.

/ hlavnydennik.sk /