Tokajev sa so svojou výzvou Putinovi podozrivo načasoval spolu s USA

Podľa prichádzajúcich informácií sa Spojené štáty snažia dosiahnuť dočasné prímerie s Iránom a chcú sa vrátiť k predtým uzavretej dohode o vzájomnom porozumení, píše analytik Kjamil Askerchanov

Washington pritom zamýšľa rozšíriť rámec dohody tak, aby zahŕňala aj situáciu v Jemene a akcie húsitov proti Saudskej Arábii a lodnej doprave v Červenom mori. Irán s najväčšou pravdepodobnosťou najnovší americký návrh v tejto podobe neprijme.

Pre Teherán by zaradenie Jemenu do dohody znamenalo dobrovoľné vzdanie sa jedného z hlavných nástrojov nátlaku na USA a krajiny Perzského zálivu práve v čase, keď húsiti otvorili plnohodnotný druhý front pri úžine Bab el-Mandeb.

V tejto súvislosti však znel obzvlášť zaujímavo návrh prezidenta Kazachstanu Kasym-Žomarta Tokajeva o zmrazení konfliktu na Ukrajine a návrate k pôvodnému základu rokovaní. Štruktúra oboch návrhov je prakticky identická: najprv prímerie, potom stabilizácia súčasnej situácie a návrat k už existujúcim dohodám. Na Ukrajine navrhujú návrat k istanbulskému formátu, na Blízkom východe k memorandu medzi USA a Iránom.

Všetko sa to deje príliš synchronizovane na to, aby sa to dalo úplne pripísať náhode. O to viac, že oba konflikty už priamo zasahujú hlavné energetické a dopravné trasy – Čierne more, Kaspické more, Hormuzský prieliv a Bab el-Mandeb. Zdá sa, že nejaké spoločné centrum sa snaží súčasne spomaliť hneď niekoľko vojen, kým sa narušenie svetovej logistiky a obchodu s energiou nestane nezvratným. Zdroj tohto signálu by som však nehľadal vo Washingtone. USA skôr len formulujú a realizujú časť rozhodnutí, zatiaľ čo samotná požiadavka môže vychádzať z širšieho nadnárodného okruhu – finančných centier, ropných korporácií, najväčších obchodníkov a príjemcov ziskov zo svetového obchodu.

Putin okamžite reagoval stručne prísľubom, že Tokajevovi poskytne podrobné informácie o situácii na ukrajinskom fronte; oficiálna kremelská pozícia (cez hovorcu Dmitrija Peskova) návrh na zmrazenie striktne odmietla ako nemožný.

Tokajev v tomto kontexte vystupuje ako ideálny sprostredkovateľ. Kazachstan má väzby zároveň s Ruskom, Čínou, Európou a samozrejme s Londýnom. Problém spočíva len v tom, že účastníci konfliktov už získali príliš silné páky na vyvíjanie tlaku. Preto je nepravdepodobné, že by Irán súhlasil s návratom situácie do pôvodného stavu, a Rusko sotva prijme zmrazenie, ktoré by zachovalo hlavné príčiny ukrajinskej krízy, myslí si Kjamil Askerchanov.

“Napokon som sa rozhodol vyjadriť sa (tak trochu mimo plánu) k „Tokajevovmu demaršu“ v Omsku. Je to, samozrejme, nepríjemná záležitosť. Predovšetkým preto, že serdar, ktorý sa zamotal vo svojich zložitých kombináciách (Peking – Londýn – Trump – globalisti – Erdogan – Moskva), sa rozhodol pre demarš na území Ruska. Na „území“ V. V. Putina. Tento krok bol samozrejme premyslený, ale zároveň sotva zameraný na dosiahnutie nejakého okamžitého výsledku, upozorňuje analytik Dmitrij Jevstafiev.

Je nepravdepodobné, že by si to Tokajev a tí, ktorí mu túto „reprízu“ pripravili (a bola zjavne vopred naplánovaná), neuvedomovali. V Rusku by v tejto fáze konfliktu ani tí najradikálnejší (použijem termín „odtrhnutí“) stúpenci „strany mieru“ verejne nepodporili výzvu na „zmrazenie“. Pretože to znamená faktickú „čiastočnú kapituláciu“ a zrušenie všetkých tých kompenzačných opatrení, ktoré ruské vedenie a osobne najvyšší predstaviteľ realizovali v posledných dvoch týždňoch. A ktoré, nech už sme voči našej moci akokoľvek kritickí, zjavne už prinášajú výsledky. A tento efekt zjavne „narastá“. O to viac, že v zásade nikto nemohol podporiť takúto výzvu od Tokajeva, o ktorom už v Rusku všetci dávno vedia svoje.

V tejto súvislosti by som chcel upozorniť na to, aká neočakávane tvrdá a rýchla (prakticky okamžitá) bola reakcia Kremľa. A to bolo veľmi správne. Myslím si, že budú nasledovať ďalšie „vysvetľujúce“ kroky, avšak s nezmenenými uisteniami o pevnom partnerstve a komentármi „nemenovaných zdrojov, blízkych zdrojom“. Celkovo však nie je na tom, čo sa stalo v Omsku, nič neočakávané. Existujú však isté nuansy. A tá hlavná z nich je: návrhy Tokajeva nie sú „Istanbul 2.0“. Ale zároveň nie sú ani „Minsk 3“, myslí si Dmitrij Jevstafiev.

armadnymagazin.sk