„Regulácia energií?“ – Len fiktívna hra únie na „slobodu trhu“ a vlád na sociálny štát

Slováci sú v šoku. Ďalšie drastické zdraženie – pozri TU. Tentoraz plynu v priemere o 30% pocíti takmer každý.

Tomu, kto varí, ohrieva vodu a aj kúri plynom – čo je logické vo väčšine plynofikovaných domácností – ročne zhltne nová „regulovaná“ cena plynu v priemere 464 eur. V prípade dôchodcov to môže byť jedna penzia fuč.

Štát sa po povinnej deregulácii a liberalizačných balíčkoch v nariadeniach EÚ začal cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) hrať na sociálny štát. Nijaké veľké klepnutie po prstoch dodávateľom však nehrozí. ÚRSO iba kontroluje, či si výrobca do ceny tepla zarátal len oprávnené náklady a vstupy. Na to ako a za čo nakupuje plyn na zahraničnej burze už dosah nemá, hoci toto je kľúčový faktor aj výslednej ceny pre ľudí.

V globálne liberalizovanom prostredí trhu s energiami totiž firmy nakupujú energokomodity na burze za neregulované, čiže trhové ceny, kde môžu tvrdiť muziku aj nákupy špekulantov. „Európska“ cena rovnaká v rovnakom čase pre Slovákov, aj pre Nemcov, Holanďanov či Rakúšanov. Akurát, že tie priemerné platy sú rádovo rozdielne… Vitajte v „spoločnej únii“ s dvomi metrami a dvomi markantnými rozdielmi medzi Západoch a Východom.

Šialená ruleta s cenami ukázala svoju tvár najmä po sankciách voči Ruskej federácii a sabotáži na plynovodoch Nord Stream. Ukrajina nám navyše ako novoročný „darček“ za všetku tú pomoc od 1. januára zastaví tok ruského plynu. Evidentne s tichým požehnaním a možno aj želaním bruselských rusofóbych a vojnychtivých elít na čele s eurokomisiou.

Nielen toto nemáme pod svojou kontrolou. Teoretická je aj kontrola nad podzemnými zásobníkmi plynu, ktoré sú síce na území Slovenska, ale sú v cudzom vlastníctve. Väčšinovým vlastníkom Nafty (56,15 %) je SPP – Infrastructure, spoločnosť, v ktorej 51-percentný podiel ovláda štátny Slovenský plynárenský priemysel a 49-percentný podiel EP Infrastructure, súčasť Energetického a průmyslového holdingu (EPH). Ďalších 40,45 % akcií Nafty vlastní EPH prostredníctvom Czech Gas Holding Investment B.V.

Plyn v nich predstavuje viac než polovicu našej ročnej spotreby. To je však len ďalšia štatistika ďalšej fatamorgány. Faktom je, že plyn v zásobníkoch na území Slovenska nie je to isté ako plyn patriaci slovenským dodávateľom či obchodníkom. Väčšinu kapacít v slovenských zásobníkoch plynu totiž využívajú zahraničné subjekty. Aj toto je tá ospevovaná liberalizácia trhu!

Suma sumárum, v skutočnosti je realita dosahu vlády na plyn (energetická suverenita a bezpečnosť) a na cenotvorbu (sociálno-ekonomický rozmer) na mizivej hodnote.

No a niekde na konci tohto reťazca sa pozrie ÚRSO na žiadanky dodávateľov plynu, či nimi navrhované zdraženie je viac či menej oprávnené. Nijaké zázraky teda nemôžeme od úradu očakávať, ak, tak len kozmetické ako súčasť vládnej rozprávky o sociálnom štáte.

Ak niekto môže ovplyvniť to, čo domácnosti alebo firmy zaplatia za teplo – vykurovanie, ohrev vody, varenie – je vládne rozhodnutie o dotovaní zvýšených cien. Zo spoločného, z verejných financií sa tak všetci poskladáme celému tomuto prevažne zahraničnému dodávateľskému reťazcu na ich zisky.

Celkom dobre premyslený „liberálny“ biznis na jednej strane a šachová hra na „sociálny“ štát na strane opačnej, čo poviete? Hlavne, že šéf „regulačného“ úradu dostane ročne od 88 000 do 124 000 EUR. Koľko ďalších núl navyše cinkne zahraničným akcionárom a manažmentu dodávateľov si môžeme len domyslieť.

Aj preto sú silný národný štát, vlastenectvo, ekonomický patriotizmus a vyvážená politika na všetky svetové strany na nezaplatenie. V ére vlády globálnych korporácií je tu vysvetlenie, prečo idú po krku vlasteneckým politikom mainstreamové médiá a liberálno-progresívne vládnuce bábky. Obe sú predsa na šnúrke globálnych rukovodičov, ktorí si svoj biznis chránia na prvom mieste.

Rafael Rafaj / skspravy.sk /