QUI BONO? Komu poslúžili vyhrážky a šírenie strachu?

Jeden zo základných logických aj vyšetrovacích postupov hľadá odpoveď na otázku „Qui bono“? – V koho prospech?…

Podľa okamžite využitej reakcie, zgustla si na tomto neuváženom čine parlamentná opozícia na čele s PS. Téma dokonca ako ozubené koliesko zapadlo do väčšieho opozičného kolesa progresívcov, ktorí kritizujú už dlhšiu dobu bezpečnostnú situáciu u nás.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Škoda, že neboli tak aktívni aj pred májovým atentátom na premiéra, hm?… Ale okamžite vedia, čo by mala vláda robiť – zvolať bezpečnostnú radu štátu! Zhodou okolností prvé kolo vyhrážania sa bombami na školách sa odohralo tiež v máji a má takmer rovnaký rukopis.

Keďže je začiatok školského roka, ešte „neučí a neskúša sa“, takže prirodzený motív zvnútra by sme mohli vylúčiť. Načasovanie nahralo na smeč opozícii, najmä PS, pred štvrtkovým podaním návrhu na odvolanie podpredsedu NR SR a šéfa PS Michala Šimečku.

V brandži PR marketingu sa tomu hovorí prekrytie témy. V taktike boja zas vyrušenie sústredenia protivníka, ktorý sa musí zaoberať vlastnou obranou, namiesto útoku.

Nech je to tak, či tak, všetci samozrejme odsudzujeme takého ohrozenie bezpečnosti, tobôž, ak ide o deti a školy.

Aj keď rácio pochybuje, že niekto by mal kompetenciu a možnosti v takom veľkom rozsahu (270 škôl) na tam veľkom priestore zrealizovať hrozbu aj reálne v každej budove, tento trestný čin dodáva energiu práve opozícii. A ona sa ju ešte aj znásobuje.

Zhoda okolností? Práve dnes doručili policajti protestnú petíciu ministrovi vnútra a liberálny mainstream šíri dáta o chýbajúcich policajtoch… Neviem, neviem, ale akosi priveľa tých ozubených koliesok v jednom čase náhle zapadlo do seba, čo poviete?

Vyzerá to tak, že keď nezabrala téma ohrozenej kultúry, tak prišlo niečo, čo potenciálne vyrušuje a šíri strach v oveľa väčšej časti spoločnosti.

Žeby mal Pitkin pravdu, že „vo votom to je?!“ Strach je totiž najsilnejšia emócia a prelína sa s intenzívnejšou emočnou reakciou.

Veď o čom sú dnes protestné zhromaždenia na uliciach? Len a len o vyvolaní konkrétnej emočnej nálady.

Politika, mediálne „informovanie“, ale aj manipulačné metódy na ovplyvnenie verejnej mienky oveľa viac využívajú emócie davu ako racionálne uvažovanie.

No a strach priamo blokuje kognitívne funkcie mozgu a pri davovej psychóze vedie skôr k agresivite ako k úteku. Toto je ďalší skrytý motív vytvárania atmosféry v spoločnosti synergickým pôsobením viacerých hráčov masírujúcich verejnú mienku na mobilizáciu masy, ak zmenu alebo dosiahnutie prevahy nedokáže subjekt zrealizovať štandardnými a demokratickými nástrojmi s vecnými faktami a argumentmi.

Tobôž v tak polarizovanej spoločnosti ako je tá slovenská, kde už nijaký argument na druhú stranu neplatí a každý sa drží toho svojho… A s výbavou progresívneho vojska, ktorému z princípu veci vystačí len zaujatie „správneho postoja“, namiesto logického uvažovania a zvládnutia boja fair-play spôsobmi.

A tak jediná cesta ako sa dostať dovnútra voliča na druhej strane barikády je vyvolať v ňom strach, neistotu, obavu, ohrozenie, nenávisť, zlobu alebo závisť…

Nuž a práve z tohto dôvodu je dobré mať v politike morálny kompas. Vyhrať sa dá vždy a nad každým, otázna je totiž len cena takéhoto pyrrhovho “víťazstva”. Pozitívna správa pre ľudí je, že bez nás by to nešlo. Takže nielen moc v štáte, ale aj riešenia a spôsob boja sú vždy na strane vôle ľudu. Nezabúdajte na to!

Rafael Rafaj / skspravy.sk /