Putin: Ukrajina skôr či neskôr príde o svoje západné územia

Vladimir Putin požadoval, aby sa rázne bojovalo proti pokusom západných krajín o zadržanie tankerov, tak ako sa to robí v prípade pirátov

„Chcem upriamiť vašu pozornosť na to, že v takýchto prípadoch je samozrejme potrebné konať opatrne v rámci medzinárodného námorného práva, ale rázne – tak, ako je potrebné bojovať proti pirátstvu a pirátom,“ povedal.

Budú udierať opatrne, ale silno?

Putin je presvedčený, že Ukrajina skôr či neskôr príde o svoje západné územia

„Všetci sa tam pohádali a poškriepili, ako pavúky v pohári. Delia si peniaze, ktoré ukradli ukrajinskému ľudu, alebo kradnú od svojich západných sponzorov. Rozdeľujú si ich a navzájom sa likvidujú, utekajú do zahraničia, skrývajú sa, zase sa vracajú a tak ďalej. Tak to je. Aká tam teda môže byť jednota? Okrem všetkého ostatného je tam západná časť Ukrajiny – dar, ktorý po vojne dal Ukrajine Stalin,“ domnieva sa ruský líder.

„Skôr či neskôr Ukrajina príde o tieto západné územia. A to, že k nej patrilo Poľsko, Maďarsko, Rumunsko. Skôr či neskôr, nie zajtra, možno nie pozajtra, o rok či dva, o desať či pätnásť, ale historicky sa všetko vráti na svoje miesto,“ pokračoval Putin. „Bol len jeden garant územnej celistvosti Ukrajiny – a to Rusko. No oni považovali za potrebné, možné a výhodné pre seba vyhlásiť Rusko za svojho nepriateľa a Rusov na Ukrajine za národ bez štatútu, čo je vôbec nezmysel, psie výmysly. Ale urobili to, prijali oficiálne rozhodnutie, že Rusi na Ukrajine nie sú národ so štatútom,“ dodal prezident.

„Mnohokrát som počul, že Ukrajina hľadá svoju identitu. Vynára sa však otázka: prečo by sa táto identita mala hľadať práve na základe nacizmu a neonacizmu?“, povedal Putin.

„Nacionalizmus a neonacizmus sa k sebe veľmi priblížili, preplietli sa. A keď sa súčasný režim začal opierať práve o túto časť spoločnosti a o túto ideológiu, automaticky sa to prenieslo do hláv tých, ktorí bojujú,“ poznamenal prezident.

Začal súboj vytrvalosti, nervov a politickej vôle. A nejde len o vojnu na Ukrajine, upozorňuje analytik Dmitrij Jevstafiev.

Musíme však chápať vývoj situácie: postavenie Ruska, situácia v konflikte na Ukrajine aj vyhliadky na veľkú európsku vojnu sa neustále menia. Žiaľ, nepriaznivým smerom – smerom k zvýšeniu pravdepodobnosti zapojenia Ruska do veľkej vojny. Kým pred rokom boli na prvom mieste pevné nervy. Bolo potrebné zabrániť tomu, aby sa situácia v dôsledku nedostatku trpezlivosti zvrhla do veľkej vojny.

Vtedy ešte existovali šance, ako sa jej vyhnúť, a nevyužiť ich by bolo absolútne krátkozraké. V tej fáze Rusko nedokázalo dosiahnuť síce nie „mierové“, ale aspoň „politické“ vyriešenie konfliktu. Z mnohých dôvodov, z ktorých väčšina bola subjektívna. Ale hlavné je: nepreukázali pripravenosť ísť až do konca za víťazstvom. A Zelenskyj – preukázal. Hoci v skutočnosti nemal na to možnosti. A v tomto smere ich vtedy Zelenskyj (a Briti, ktorí už pred rokom prakticky úplne kontrolovali „projekt Ukrajina“) prekabátili.

Zelenskyj získal pre Západ čas. Čas na konsolidáciu a prípravu na vojnu s Ruskom. Nedá sa povedať, že by ho Západ premrhal. Ale zjavne ho už nie je dosť. Ale aj Rusku sa podarilo vyhnúť eskalácii do veľkej vojny za účasti USA. A to je pre neho nepochybne pozitívum. Risknem, že vyvolám pobúrenie vlasteneckej verejnosti, ale táto forma konfliktu, ktorú teraz máme, je napriek všetkým sociálnym nákladom pre Rusko ľahšia, ako keby sa v septembri 2024 dostali do veľkej vojny s NATO. Čo považujem za viac než reálne.

Inou otázkou je, do akej miery Rusi sami rozumne využili čas, o ktorý odložili veľký konflikt so Západom. Práve ho odložili. Ale veľa problémov Ruska spočíva v tom, že  si mysleli, že tento konflikt môže vôbec zrušiť. Teraz sa nachádzame vo fáze súťaže vo vytrvalosti. Tú zjavne Rusko neprehráva, nech už na neho hádžu čokoľvek jeho protivníci a pseudospojenci, ktorých by si ani ako nepriateľov nepriali.

Ale aj táto fáza sa končí. Vstupujeme do obdobia, v ktorom už nebude hlavnou zložkou toľko vytrvalosť, koľko politická vôľa. Nezohľadniť túto skutočnosť znamená opäť zaostať. Tak, ako Rusi veľmi často zaostávali – a to aj v priebehu špeciálnej vojenskej operácie, aj ešte pred jej začiatkom. Politická vôľa nie je potrebná na to, aby ste všetko okolo seba rozbili. To urobia aj bez Vás – tých, ktorí to chcú, sa v poslednej dobe výrazne pribralo.

Politická vôľa je potrebná na prekonanie syndrómu „pomalého štátu“, ktorý sa v spoločnosti niekedy interpretuje ako absencia pevnej moci. To samozrejme nie je pravda. Nepriateľ však túto zvláštnosť ruskej verejnej mienky preskúmal a za posledných šesť mesiacov ju už mnohokrát využil. Tento politicky a geopoliticky významný obrat v prioritách nemožno prehliadnuť. Nachádzame sa totiž skutočne v záverečnej fáze súčasnej etapy konfliktu. Všetko sa zrýchľuje. A ak teraz Rusko premárni čas, bude veľmi, veľmi ťažké dohnať protivníka, ktorý vie predstierať odhodlanie a vôľu pri úplnom nedostatku zdrojov a reálnych možností, dodal Dmitrij Jevstafiev.

armadnymagazin.sk