Putin chce podľa Pentagónu dobyť veľkú časť Ukrajiny. Šéf NATO vyzval na dodanie ďalších ťažkých zbraní ukronacistom. Zelenskyj označil boje v Donbase za kľúčové pri ďalšom smerovaní vojny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer povedal, že obrana Donbasu je „životne dôležitá“. Práve výsledok tamojších bojov totiž podľa jeho slov určí, akým smerom sa bude vojna ďalej uberať.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v utorok večer povedal, že Ukrajina by mala dostať ďalšie ťažké zbrane, aby dokázala odolať ruskej agresii na východe krajiny.

Šéf NATO sa tak vyjadril po tom, ako v Haagu absolvoval stretnutie s premiérmi šiestich krajín – Dánska, Belgicka, Rumunska, Poľska, Lotyšska a Holandska, ktoré sa konalo v rámci príprav madridského summitu NATO. Informovala o tom agentúra AFP.

„Áno, Ukrajina by mala mať viac ťažkých zbraní,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii v Haagu. Dodal, že NATO už v tomto smere „navyšuje“ dodávky pomoci a spresnil, že predstavitelia Aliancie sa v stredu stretnú v Bruseli, aby spoločne skoordinovali ďalšiu pomoc pre Ukrajinu vrátane zásielok ťažkých zbraní.

„Sú na tom (Ukrajinci) absolútne závislí, aby boli schopní brániť sa ruskej invázii,“ povedal šéf NATO.

AFP pripomína, že Ukrajina už viackrát prosila Západ o ťažké zbrane s tým, že sú pre ňu nevyhnutné na zatlačenie ruských síl.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v Haagu vyjadril ľútosť nad tým, že Západ „nerobí dosť“ pre pomoc Ukrajine. „Neurobili sme dosť na obranu Ukrajiny, pre pomoc ukrajinskému ľudu, na podporu ich slobody a suverenity,“ povedal.

„A to je dôvod, prečo vás vyzývam, prečo vás žiadam, aby ste urobili oveľa viac pre dodanie zbraní, delostrelectva na Ukrajinu. Potrebujú to na obranu svojej krajiny,“ dodal poľský premiér.

Zelenskyj: Od bojov v Donbase bude závisieť ďalšie smerovanie vojny

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok večer povedal, že obrana Donbasu je „životne dôležitá“. Práve výsledok tamojších bojov totiž podľa jeho slov určí, akým smerom sa bude vojna ďalej uberať.

„Vydržať na Donbase je rozhodujúce. Donbas je kľúčovým v určení toho, kto bude dominovať v nadchádzajúcich týždňoch,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom aplikácie Telegram vo svojom tradičnom večernom prejave k ukrajinskému ľudu. Zároveň však dodal, že ukrajinské sily bohužiaľ v Severodonecku a okolí utrpeli v intenzívnych bojoch „bolestné straty“.

Agentúra AFP pripomína, že ruské sily v ostatnom čase v Donbase napredujú a ovládajú už väčšinu Luhanskej oblasti. Boje sú obzvlášť intenzívne v Severodonecku, ktoré je v tejto oblasti najväčším mestom v rukách Ukrajiny. Dobytie Severodonecka a susedného mesta Lysyčansk by Rusku podľa analytikov umožnilo postupovať ďalej na západ Donbasu a zamerať sa na získanie mesta Sloviansk.

Intenzívne boje s ruskou armádou naďalej pokračujú aj v ukrajinských mestách Charkov a Cherson. V Charkovskej oblasti pritom Ukrajinci taktiež podľa Zelenského zažívajú „bolestné“ straty.

„Boje pokračujú a my musíme naďalej pokračovať v tvrdom boji za úplnú bezpečnosť v Charkovskej oblasti,“ povedal ukrajinský prezident. „Pokračujeme v tlaku na nepriateľa na juhu. Našim kľúčovým cieľom je oslobodiť Cherson,“ dodal Zelenskyj.

Pentagón: Putin chce zrejme dobyť veľkú časť Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin chce pravdepodobne stále dobyť veľkú časť Ukrajiny, alebo celé jej územie. V utorok to uviedol námestník amerického ministra obrany Colin Kahl, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

„Stále si myslím, že (Putin) plánuje získať významnú časť Ukrajiny, ak nie celú Ukrajinu. Nemyslím si však, že by tieto ciele mohol dosiahnuť,“ uviedol Kahl s tým, že Rusko na dosiahnutie takýchto veľkých vojenských cieľov nemá dostatočné kapacity.

Podľa Kahla Ukrajinci ďalej statočne bránia svoju krajinu aj napriek tomu, že Rusko dosahuje určité taktické úspechy najmä v bojoch na východe krajiny.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Zdroj: topky.sk / hnonline.sk / trend.sk / InfoVojna