Psychologička: Úspech Smeru vo voľbách znamená, že ľudia hľadajú istotu

Úspech strany Smer-SD v predčasných parlamentných voľbách možno vysvetliť tým, že časť voličov po období pandémie nového koronavírusu a vojny na Ukrajine hľadá istotu, stabilitu a silného lídra. To pre nich podľa výsledku volieb reprezentuje bývalý premiér Robert Fico. Pre TASR to uviedla sociálna psychologička z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied Barbara Lášticová.

Ako uviedla, jeho strane sa zároveň v predvolebnej kampani podarilo silno mobilizovať emócie, ako je hnev na aktuálnu vládu. Týkalo sa to napríklad jej pozície voči vojne na Ukrajine, pocitu ohrozenia spojeného s migráciou alebo s mimovládnym sektorom. Súčasťou bola aj mobilizácia nedôvery voči prezidentke Zuzane Čaputovej.

Dodala, že výsledok predčasných parlamentných volieb nevyjadruje len podporu strany Smer-SD či protest voči vláde Igora Matoviča či Eduarda Hegera. “Silný zisk doteraz mimoparlamentného Progresívneho Slovenska zároveň naznačuje, že na Slovensku je veľké množstvo ľudí, ktorí chcú zmenu a úplne novú slovenskú politiku,” zdôraznila psychologička.

Podľa jej slov aj keď vyhrala strana Smer-SD, ľudia vo voľbách vyjadrili najväčšiu podporu trom stranám, ktoré v poslednom období neboli súčasťou vládnej koalície.

“Zaznamenali sme najvyššiu volebnú účasť od roku 2002, čo znamená, že voliči sa mobilizovali, aby vyjadrili svoj názor na ďalšie smerovanie spoločnosti,” objasnila. Zároveň podotkla, že výsledok strany ukazuje, že časť slovenských voličov zabudla na udalosti, pre ktoré sa v minulosti vláda Roberta Fica skončila.

“Naša pamäť funguje selektívne a to platí aj v prípade politického správania. Niektorí mu dali hlas preto, že majú pozitívne spomienky na jeho vládu ako na obdobie relatívnej politickej a ekonomickej stability,” spomenula. Povedala, že spomienky na negatívne aspekty a udalosti, ako sú napríklad korupcia či vražda novinára Jána Kuciaka, už pre voličov strany Smer-SD nie sú až natoľko výrazné a dostupné.

Lášticová poznamenala, že to možno vysvetliť tým, že ľudia majú v čerstvej pamäti konfliktné a chaotické vládnutie počas pandémie nového koronavírusu. Sú to aj ekonomické dôsledky vojny na Ukrajine, ktoré si spájajú s vládami Matoviča či Hegera.

“Napriek tomu, že obaja vládli v objektívne ťažkej spoločenskej situácii a že na Slovensku boli aj mnohé pozitíve zmeny, máme tendenciu skôr si pamätať negatíva,” potvrdila s tým, že práve negatívne udalosti majú aj významnejší vplyv na naše prežívanie ako tie pozitívne.

Redakčné upozornenie: prezentované stanoviská sú subjektívnym vyjadrením názoru a nemusia odrážať všetky aspekty hodnotenia a reálnej situácie.

skspravy