Prvé kolo: Víťazstvá, prehry a vrece zemiakov

Ponúkam ešte jeden pohľad na 1. kolo volieb prezidenta SR. Prvé emócie už vychladli, možno pokojnejšie hľadať odpoveď na otázku kto je víťaz a kto je porazený.

Porazených je oveľa viac, ako víťazov. Dovolím si medzi porazených zaradiť aj Mariána Kotlebu s jeho 0,56%, Kristiána Forroa: 2,90% a Igora Matoviča: 2,18%. Takéto mizerné percentuálne zisky neboli len ich osobnou prehrou, ale aj prehrou ich politík!

Ľudia jasne odmietli politiku paranoidnej nenávisti Igora Matoviča, ako aj nulový koaličný potenciál Mariána Kotlebu. Tieto voľby jasne ukázali, že obaja sú už za svojim politickým vrcholom a už nemajú budúcnosť v slovenskej politike.

Situácia Kristiána Forroa je komplikovanejšia. Kristián Forro v kampani hovoril, že za svoj úspech bude pokladať zisk nad 4 percentá. Nedosiahol ich, preto možno hovoriť o jeho neúspechu. Politické strany maďarskej národnostnej menšiny prehrávajú na celoslovenskej úrovni jedny voľby za druhými.

Už sa dvakrát nedostali do Národnej rady, neuspeli v posledných eurovoľbách, uvidíme, ako uspejú v júnových voľbách do európskeho parlamentu. Slovenskí Maďari vo voľbách ukazujú, že sú so svojimi menšinovými právami spokojní, že sa nedožadujú akýchsi chimérických ďalších práv, ktoré si vymýšľa politická elita maďarskej menšiny.

Je potrebné jasne a nahlas povedať, že politika maďarských menšinových elít je politika revanšizmu

Vyplakávanie o tzv. trianonskej krivde, ergo spochybňovanie trianonskej mierovej zmluvy je spochybňovanie výsledkov I. svetovej vojny.

Náprava „trianonskej krivdy“ je možná len revíziou výsledkov I. svetovej vojny! Takisto spochybňovanie tzv. Benešových dekrétov je politicky mimoriadne nebezpečné. Beneš dotyčné dekréty neprijímal z akejsi svojej ľubovôle, ale na pokyn víťazných mocností: SSSR, USA a Veľkej Británie a sú pevnou súčasťou dokumentov o politickom usporiadaní Európy po II. Svetovej vojne.

Revízia Benešových dekrétov je revízia výsledkov II. Svetovej vojny. Je potrebné si uvedomiť, že revanšizmus sa skrýva aj v mnohých iných postojoch maďarskej menšinovej politickej elity.

Vyzývam slovenských politikov, aby boli dôslední v používaní presnej terminológie a neprispôsobovali sa nepochopiteľne menšinovým politikom: Terminologicky správne je hovoriť o slovenských Maďaroch, tak ako hovoríme o amerických Slovákoch, alebo kosovských Albáncoch.

Maďari na Slovensku sú tí, ktorí si prídu z Budapešti zalyžovať na Donovaly, nie slovenský Maďar z Komárna! Takisto pán Forró už nechce byť príslušníkom maďarskej menšiny, ktorá tu existuje popri slovenskej väčšine. Už chce byť príslušník maďarskej komunity, ktorá je rovnocenná so slovenskou komunitou. Zdá sa, že maďarský menšinový volič nemá záujem o takýto druh menšinovej politiky revanšizmu.

Dovolím si upozorniť ešte na jednu veľmi vážnu stránku porážky pána Petra Pellegriniho, na jeho porážku v Bratislave. V Bratislave získal Ivan Korčok: 65,67%, Peter Pellegrini: 21%. V Bratislave bol pán Pellegrini na hlavu porazený a povedané slovami klasika, v Bratislave by prehral aj vtedy, keby proti nemu kandidovalo vrece zemiakov.

Podstata je tá, že bratislavský deep state je tvrdo liberálny a súčasnej vládnej koalícii hrozí niečo, čo nazvem Trumpov syndróm: Americký deep state, ktorý Trump nazýva „Washingtonský močiar“ ho odstavil od moci po jeho prvom období a je stále veľmi tvrdo proti nemu. Tento konflikt destabilizuje celú politickú situáciu v USA.

Naopak, Orbánova pozícia je v Maďarsku pevná, pretože budapeštiansky deep state je na jeho strane. Ak sa chce táto koalícia udržať pri moci, bude musieť s týmto faktom niečo robiť. Možnostiam riešenia sa budem venovať v jednej zo svojich budúcich úvah.

 Dr. Štefan Paulov/skspravy.sk