Prvé dopady éry „jediného správneho názoru“, alebo ako selektívna tolerancia dobehla samu seba

Slovenským kultúrnym priestorom zarezonovala správa o konci popradského kníhkupectva Christiania. Pre niekoho lokálna strata, pre iného symbol hlbšieho celospoločenského neduhu. Tento prípad totiž nie je izolovaným javom, ale výsledkom dlhodobého trendu, kde sa z kultúrnych stánkov stali arbitri pravdy, ktorí namiesto obsluhy zákazníka začali kádrovať literatúru a jej čitateľov. Samozrejme, že kvôli tomu v ére e-shopov zákazníci nechodia do kamenných predajní.

Pasca ideologických filtrov

Súčasný stav slovenskej kultúry odráža hlboký rozkol medzi masovo produkovaným obsahom a potrebou vnútornej integrity človeka. Mnohé inštitúcie podľahli ilúzii, že ich úlohou je chrániť spoločnosť pred „nesprávnymi“ myšlienkami. Z kultúrnych stánkov sa tak stali referáty Ministerstva pravdy. Výsledkom je prostredie, kde sa kniha stala nástrojom manipulácie a presadzovania jedinej povolenej interpretácie sveta.

Števo Hamza, ktorý šéfoval tomuto kníhkupectvu, označil knihy z vydavateľstva TORDEN za sračky

Cítili sa byť elitou a tými, ktorí môžu iných kádrovať. Dnes už cítia výsledok svojho omylu a my všetci na neho už teraz začíname doplácať. Je mi z nich a toho celého úprimne smutno. Ak by som bol konkurenciou na knižnom trhu v Poprade, neprial by som si nič iné, než súpera, ktorý sa začne povyšovať nad ostatných. Mimoriadne silná lokálna komunita okolo kníhkupectva sa názorovo rozpadla a v dôsledku toho opustila svoj stánok. Už Sun’C povedal, že ak nepriateľ robí chyby, nevyrušuj ho. Hamza nepochopil a vzhľadom na jeho text, ani tak skoro nepochopí.

Kľúčové faktory zlyhania

Dôvodom zlyhania knižného trhu na Slovensku je najmä strata zmyslu v nadbytku obsahu. Moderný priestor produkuje kvantitu, ale rezignuje na hĺbku a trvácnosť. K tomuto rozvratu dopomohli ešte aj rozhodnutia o tom, čo má človek vidieť a čítať. “Majitelia pravdy” si prisvojili filtre a cez šírenie ideologických predsudkov cielene oslabujú vnútorný kompas jednotlivca. Rozhodujú o tom, čo sa patrí a čo nie. To je len krôčik k tomu, začať určovať ľuďom čo sa smie a čo nie.

Toto nie je dielom náhody, ale cielený názorový rozvrat na národnej úrovni. Sloboda nesúhlasiť a klásť nepríjemné otázky bola nahradená snahou o umelú neutralitu, ktorá je však v skutočnosti len maskovanou ideológiou neoliberalizmu, kde má síce každý mať svoju osobnú slobodu, ale iba za vopred určených podmienok.

Kultúra ako služba, nie ako kádrový posudok

Ak kníhkupectvo, ktoré má byť chrámom slova, začne sabotovať predaj autorov idúcich proti prúdu, prestáva slúžiť komukoľvek. Je priam poľutovaniahodné, kam až dospela polarizácia spoločnosti. Skutočná zmena nevzniká v masových trendoch, ale v myslení konkrétneho človeka, ktorý má právo na prístup k informáciám bez sprostredkovaného filtra.

Zánik prevádzok, ktoré odmietali obslúžiť časť verejnosti pre ich názorové ukotvenie, je smutným svedectvom doby. Ukazuje sa však, že trh a prirodzený poriadok majú vlastnú logiku – ľudia si slobodne vyberajú, ku komu a k čomu chcú patriť.

Cesta von vedie len cez návrat k hĺbke

Východiskom z tohto chaosu je návrat k fyzickej knihe ako k archívu identity a nástroju samostatného myslenia. Budúcnosť by nemala patriť masovosti a hlučným médiám, ale tichému, sústredenému čítaniu a odvahe viesť vecnú diskusiu namiesto anonymného kričania. Pokiaľ sa nenaučíme rešpektovať pluralitu pohľadov a právo na pochybnosť, budeme svedkami ďalšieho rozpadu kultúrnych pilierov. Kniha má byť kompasom, ktorý nás učí orientovať sa v čase chaosu, aby sme neboli ľahko ovládateľní. Otázkou zostáva, koľko inštitúcií ešte musí zaniknúť, kým pochopíme, že kultúra bez slobody výberu nie je kultúrou, ale len prázdnou schránkou propagandy bezduchého neoliberalizmu.

armadnymagazin.sk