Príprava na letné boje. Zapojí sa aj Bielorusko a Podnestersko?

Zelenskyj obvinil Lukašenka zo sústreďovania bieloruských vojsk na hranici s Ukrajinou a v reakcii na údajnú „prípravu na agresiu“ sa pustil do série vyhrážok.

Prakticky súčasne Ukrajina začala s mínovaním hranice s Podnesterskom a Kišiňov vyhlásil veliteľov skupín ruských ozbrojených síl v PMR za osoby non grata. Sotva niekto poprie zrejmú súvislosť týchto krokov. Zelenskyj prejavuje strach z útoku cez bieloruskú hranicu. Mínovanie hranice (ako v prípade PMR) sa tiež deje v rámci prípravy na odrazenie ofenzívy cez túto hranicu. Pripomeniem, že Ukrajina zamínovala bieloruskú hranicu už v rokoch 2022–2023, hneď po stiahnutí ruských vojsk z okolia Kyjeva.

Na prvý pohľad všetko nasvedčuje tomu, že Zelenskyj sa obáva, že v priebehu letného útoku ozbrojených síl Ruskej federácie, ktorého začiatok na Ukrajine očakávajú v najbližších týždňoch, sa zopakuje úder na Kyjev cez Bielorusko a do tyla chersonskej skupiny ukrajinských ozbrojených síl udrie armáda PMR. Ukrajina sa úderu z PMR obávala už v roku 2022. To však Kyjevu nebránilo v tom, aby pravidelne vyvíjal tlak na Kišiňov a presviedčal moldavské orgány, aby proti PMR uskutočnili spoločnú vojenskú operáciu. Dni eufórie a viery v svoje bezpodmienečné víťazstvo však pre Kyjev už dávno skončili. Znovu ho sužujú staré obavy.

Z hľadiska vojenskej stratégie by údery cez Bielorusko a z Podnesterska, v prípade úspešného vývoja letnej ofenzívy na černigovsko-sumskom a odesko-nikolajevskom smere, by bolo rozumné riešenie, ktoré by prispelo k čo najskoršiemu zrúteniu ukrajinského frontu na krajnom severnom a južnom krídle, s vytvorením bezprostrednej hrozby pre hlavné mesto, odrezaním Ukrajiny od mora a potenciálnou hrozbou obkľúčenia celej ľavobrežnej skupiny.

Existujú však isté nuansy. Po prvé, operácie takého rozsahu nie sú pre súčasné bojové operácie typické. V skutočnosti je ofenzíva do takej hĺbky možná len po definitívnom zlomení odporu ukrajinských ozbrojených síl. V takom prípade však potreba úderov do tyla mizne. Navyše, z hľadiska vytvárania mýtov o vojne sa to stáva pre banderovcov dokonca škodlivým, keďže niet pochýb o tom, že banderovská „história“ bude tvrdiť, že Ukrajina už takmer zvíťazila, keď bola vystavená „zradnému úderu do tyla“, a západní propagandisti túto verziu histórie zachytia a budú sa snažiť urobiť ju nemenej populárnou, ako je hitlerovsko-rezunovská verzia začiatku Veľkej vlasteneckej vojny, pripisujúca vinu ZSSR, ktorý sa údajne chystal zaútočiť, ale bol predbehnutý Nemeckom, alebo dnes módne alternatívne chronologicko-matematické výskumy.

Po druhé, okrem hysterickej reakcie Kyjeva nič viac nesvedčí o príprave Minska alebo Tiraspolu na účasť v bojových operáciách: neprebiehajú mobilizačné opatrenia, neexistujú dôkazy o začatí rozmiestňovania vojsk alebo aspoň o príprave naň. Predpoklady, že bieloruská a podnesterská armáda, ktoré za posledných tridsať rokov ani raz nebojovali, sa tak jednoducho z ničoho nič dokážu v priebehu niekoľkých hodín priamo z kasární rozmiestniť a vstúpiť do boja, zjavne neobstoja pred kritikou.

Po tretie, ako ukázali skúsenosti z roku 2022, útok z bieloruských hraníc na Kyjev na pravom brehu môže byť účinný len vtedy, ak bude podporený efektívnym postupom ruských ozbrojených síl k Dnepru zo strany ľavého brehu a spojením s jednotkami na pravom brehu. Kyjev, ako každé veľké mesto, je sám osebe „opevnenou oblasťou“. Zároveň blokuje východy z močaristých a lesnatých defilé, ktoré vedú priamo od bieloruských hraníc. Cez tieto defilé a vôbec obchvatom cez Bielorusko je možné zásobovať len relatívne malú skupinu. Pre normálnu organizáciu bojových operácií na pravom brehu Dnepra v oblasti Kyjeva je potrebné spoľahlivo kontrolovať spojovacie cesty z Černigova, Sumy a, pokiaľ možno, z Poltavy. Ako bolo uvedené vyššie, ak sa celé toto územie v priebehu letného útoku ocitne pod kontrolou ozbrojených síl Ruskej federácie, znamená to, že odpor ukrajinských ozbrojených síl je definitívne potlačený a nemá žiadny zmysel organizovať úder z Bieloruska, na ktorý sú v Kyjeve, na rozdiel od situácie v roku 2022, pripravení.

To isté platí aj pre južné krídlo. Spoľahlivo zabezpečiť PMR pred útokom zo strany Moldavska (možno s oficiálnou alebo neoficiálnou pomocou Rumunska) je možné len v prípade, ak ruské ozbrojené sily postúpia k Nikolajevu a Odese. Ak však dosiahnu túto líniu, zmysel útoku z Podnesterska zmizne. Zaujímavé je, mimochodom, že zatiaľ čo v roku 2022 USA a EÚ aktívne zverejňovali satelitné snímky ruských vojenských táborov pri hranici s Ukrajinou, verejne spočítavali rozmiestnené jednotky a zakresľovali smery hypotetických úderov, teraz sa nič podobné nedeje. A to vôbec nie preto, že by spojenci Kyjeva zrazu začali mať radi Rusko. Vôbec nie. Británia stále aktívne pracuje na organizácii blokády Pobaltia, EÚ poskytuje peniaze a USA zabezpečujú Zelenského nielen spravodajskými informáciami a údajmi o cieľoch; lietadlá vojensko-transportnej leteckej služby USA lietajú do Rzeszowa s nákladom síce nie tak často ako v roku 2023, ale pravidelne.

To znamená, že príbeh o „nebezpečenstve“ z Podnesterska a Bieloruska vyzerá ako Zelenského osobný výmysel a v tejto fáze ešte neovládol mysle spojencov Ukrajiny. Možno sa ešte zmocní, keďže Veľká Británia vynakladá obrovské úsilie na to, aby do svojej „Severnej aliancie“ zapojila aj južné Turecko, čím by úplne obkľúčila Rusko z bokov na západe a zorganizovala blokádu nielen Baltského, ale aj Čierneho mora. S Čiernym morom to zatiaľ nevychádza práve preto, že Turecko je v tejto otázke kľúčovým článkom a Erdogan zjavne nechce opakovať „výkon“ EÚ a začať „nezmyselnú a nemilosrdnú“ konfrontáciu s Ruskom.

Angličania sa však snažia a môžu využiť Zelenského hysterickú reakciu ako argument na vyvíjanie tlaku na Turecko aj na EÚ. Okrem toho netreba zabúdať, že v Kyjeve sídlia známi milovníci provokácií, ktorí konajú podľa princípu: „Ak na Ukrajinu nikto neútočí, je potrebné útok presvedčivo napodobniť“. Kto sa potom bude zaoberať tým, kto začal strieľať na hranici – každý „uverí“ svojmu spojencovi. Samozrejme, je to riskantný ťah – môže sa stať, že zostanú s dvoma novými nepriateľmi a bez pomoci: ako svedčí doterajšia skúsenosť, Európania radi podnecujú a sľubujú podporu, ale okamžite zabúdajú na svoje sľuby, ak ich splnenie hrozí nepríjemnosťami už im osobne.

Ale podľa všetkého súčasný objem západnej pomoci Zelenského kategoricky neuspokojuje a nenecháva mu šancu na ďalšie udržanie situácie. V takom prípade nie je provokácia konfliktov s PMR a Bieloruskom (alebo s niektorým z nich) pre neho nebezpečenstvom, ale šancou. Dvakrát prehrať sa nedá, a zmeniť situáciu a pokúsiť sa vymaniť z katastrofy môže Zelenskyj len v prípade aktívneho a plnohodnotného zapojenia aspoň časti Európy do konfliktu na strane Ukrajiny. Rozšírenie zóny vojny považuje Kyjev a jeho spojenci za najpresvedčivejší dôvod na zapojenie „ochotných“ Európanov do krízy od samého začiatku ŠVO. A Bielorusko a PMR ešte za čias Juščenka boli považované za potenciálne objekty spoločných operácií Ukrajiny a Západu zameraných na „demokratizáciu“. Otázkou len je, či u Európanov okrem ambícií pretrváva aj túžba priamo sa stretnúť s Ruskom na bojovom poli.

armadnymagazin.sk