Previerka slovenského hospodárstva vojenským konfliktom v Európe

stalo sa to. A odrazu vieme, že nie sme v potravinách a poľnohospodárskej výrobe sebestační. Zatiaľ je to len téma v masmédiách hlavného prúdu, čo dovtedy ani len nebolo. Výroba to už pociťuje.

Že nesmieme rozhodovať podľa vlastných ekonomických záujmov, ale len podľa „európskych hodnôt“.  A tak bol premiér Slovenkej republiky ochotný stopnúť plyn a ropu z Ruska  ihneď:  vysvetliť mu to museli lobbysti z priemyslu. Že kým nás doteraz kvárila pandémia kovidu, ktorej dôsledky ničili automotive priemysel, turistický ruch, vôbec výrobu a služby všeobecne a hlavne zdravotníctvo, teraz „odrazu máme na všetko a na viac“, pretože dokážeme obslúžiť státisíce utekajúcich Ukrajincov (teda ubytovať ich, stravovať a prepravovať zadarmo, poskytovať lekársku starostlivosť, ba aj dať im platenú prácu). Toto všetko sme ale státisícom chudobných Slovákov poskytnúť do marca 2022 „nevedeli“.

A odrazu nám hrozí nie zdražovanie kvôli inflácii a kovidu, ale vraj kvôli stopnutiu a obmedzeniu ropy, plynu, logistiky importných prepráv, kvôli znižovaniu produkcie potravín a mäsa pre nedostatok krmovín z Ukrajiny, kvôli nedostatku hnojív do poľnohospodárskeho sektoru pre embargo ruských vývozov hnojív, hrozí nám slabosť eura ako meny, ktorou sa už nebude dať zaplatiť ropa  a plyn, ktorý odoberáme z Ruska…to sú šialenstvá, o ktorých nik na Silvestra 2021 ani len nevtipkoval – a sú realitou.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Čo smieme

Smieme čerpať pôžičky z titulu humanitárnej situácia na Ukrajine. Nevieme do akej výšky, ale minister financií SR „sa chváli“, že to budú dve miliardy Eur. Ak by bol niekto povedal v decembri 2021, že chceme pôžičky z titulu chudoby na Slovensku (napríklad pre distribúciu základných potravín ako za Radičovej vlády v decembri 2011), asi by nepochodil. A chudobných máme na Slovensku už státisíce. . Smieme „darovať“ naše draho zaplatené raketové obranné systémy S-300. A zároveň smieme platiť za obrnené vozy, lietadlá, helikoptéry, lebo veď nám NATO pomáha. Smieme u nás „živiť“ armádu vyše dva a pol tisíca profesionálov z jednotiek cudzích vojsk pod hlavičkou NATO. Ako bývalá funkcia „dôstojník týlového zabezpečenia“ si viem predstaviť, koľko to stojí Ministerstvo obrany SR v dennom režime.  Smieme čerpať verejné finančné zdroje na výpomoc v humanitárnej katastrofe utečencov ( ale nik nevie, kedy a ako ich štát refunduje…) Obce a celá verejná správa to zatiaľ platia z financií pridelených na tento rok pre všetky činnosti.. Smieme zamestnávať cudzincov prakticky bez dokladov a rôznych osvedčení o ich vhodnosti na tú prácu, ale naši vlastní nezamestnaní majú „stopku“ často práve kvôli potrebe rekvalifikácie a rôznym obmedzeniam.  Smieme zvyšovať ceny potravín, stavebnín, liečív, energie, lebo veď …“na burze  ceny rastú“ aj keď tie najmä živočíšne a rastlinné produkty rastú na našich poliach a nie na európskych burzách…nehovoriac o elektrickej energii produkovanej v domácich elektrárňach, ktorých vlastníkmi sú zahraniční investori. A tí sa práve odvolávajú na skokové zvyšovanie cien „na burzách“.

Čo nesmieme

Nesmieme nakupovať  tovary a kontrahovať tovary ruského pôvodu a od ruskch exportérov. Aj keby to boli kukurica, pšenica, mäso…a nesmieme nakupovať ropu a plyn z Ruska, aj keď to porušujú hromadne práve tí zahraniční vlastníci slovenských prevádzok, ktorí tú ropu a plyn najviac používajú.  Ale tomu sa hovorí, chvalabohu, že to ešte „tečie“. Lebo potom to tečie i do domácností a do teplární. Nesmieme ani len uvažovať o hospodárskej spolupráci s krajinami  tzv.eurázijského ekonomického zoskupenia, aj keď tam by sa umiestňoval slovenský export ( teda export z výroby na Slovensku v cudzích fabrikách) najlepšie.  A pritom v tejto kríze budúca proexportná politika postavená na spolupráci firiem na eurázijských trhoch by bola pre utopený a novoštartujúci výrobný potenciál Slovenska najlukratívnejšia a vedeli sme ju rozvíjať ( oni nepotrebujú plynové autobusy a ani elektroautá zo štyroch „slovenských“ fabrík), lebo tam sa uplatnia výrobky v štandartnom priemyselnom prevedení slovenských strojárov, takisto stavebné projekty a mnoho agropriemyselného čo by sme mohli vyrábať a exportovať. Ale: Nesmieme!

A – nesmieme ani len pomyslieť na možnú povojnovú rekonštrukčnú činnosť na Ukrajine. Veď ani do Sýrie, kde sme do roku 1990 budovali priemyselné, energetické a agropriemyselné areály, nás „svet“ nepustil…lebo politika.

Čo môžeme

Po panike v Bruseli, že v Európe je ohrozená poľnohospodárska a potravinárska výroba v roku 2022, sa uvoľňujú v tomto fondy pre jednotlivé členské krajiny. Kto si čo zažiada z „otvoreného balíka“, najmä z európskych „starších“ krajín, to dostane. Česká republika si už zažiadala.  Slovensko „môže, ale nekoná…“ však načo? Nám ako keby stačil prísľub, že tých denných 913 kamiónov s osemnástimi tonami potravinárskych tovarov v každom kamióne budú večne dodávané. Aj keď stále drahšie a drahšie…no veď na príčine sú svetové burzy.

Byť ministrom pôdohospodárstva SR, okamžite ruším „pozemkovú reformu pôdneho fondu“ a sprístupním pôdu každému, kto sa zaviaže investovať do poľnohospodárskej výroby a vyrábať a vyrábať pre Slovensko.  Byť ministrom hospodárstva SR, vykašlem sa na „plynové autobusy“ a elektromobilitu a „startupy“ a vrhnem všetky investície do agropriemyslu, na výrobu potravín a na logisticko-skladové zázemie v poľnohospodárstve. Ale nie som Sulíkom…

Čo musíme

Musíme vážne zvažovať, kam nás doviedla politika Európskej Únie. Kam nás doviedlo splynutie meny v Euro a tým absolútna nemožnosť „hýbať“ ekonomickými nástrojmi pomocou meny na Slovensku. Musíme zvažovať, kam nás smeruje totálna zviazanosť s rozhodnutiami komisárov EÚ a nesamostatnosť  a neexistencia vlastnej ekonomickej politiky republiky.

No a obyvateľstvo, ktoré je v priebehu necelého mesiaca konfrontované s tým, ako vláda SR a parlament SR urýchlene a na úkor vlastného obyvateľstva vytvára Lex Ukrajina pre pomoc utečencom,  by malo rozmýšľať a to veľmi nahlas, komu vlastne slúži súčasná vláda Slovenskej republiky a komu sa zodpovedajú rýchloschvaľovači zákonov v parlamente a mali by porozmýšľať, ako sa rozhodnú vo februári 2024. Je to už len 23 mesiacov. Veď obce a mestá pomáhajú sami a dobrovoľne, ale sami majú málo. Ale dovtedy, kým príde pomoc od štátu, sa môže ekonomika Slovenska „utopiť v nedostatku“, alebo ešte horšie, „zrútiť“. A potom už nebudeme uvažovať. Bude nutné konať.

Potom bude potrebné vyhrnúť si rukávy a „tehlu po tehle“ rozoberať, čistiť a znovu stavať.

Stavať národné hospodárstvo Slovenska.

autorom je Ing.Peter Zajac-Vanka, ročník 1955

a je tu dodatok:

Prešlo iba pár hodín od uverejnenia tejto úvahy a predstaviteľ vlády poverený krízovým riadením utečeneckej krízy verejne do masmédií priznáva, že štát už došiel na hranicu vyčerpanosti zdrojov pre utečencov. Vtipne predhodil celú starostlivosť súkromnému sektoru, doslova: štát bude „outsourcovať“ starostlivosť o utečencov na súkromný sektor. A teraz pozor: outsourcovanie po slovensky znamená, že štát prenechá starostlivosť o utečencov na súkromné iniciatívy a firmy. Ale to slovo aj znamená, že bude finančne platiť túto starostlivosť: A zrodí sa obrovský takmer storočne rekordný BIZNIS…uvedomujeme si to?

Kritizuje Ing.Peter Zajac-Vanka