Prepadnutie Ruskej špeciálnej leteckej skupiny pravdepodobne povedie k výraznej eskalácii ŠVO na Ukrajine

Čierny a nebezpečný deň pre ruské letecké operácie na Ukrajine, píše Larry Johnson. Ruská špeciálna letecká skupina bola prepadnutá, pričom zahynulo najmenej 9 pilotov. Príbeh rozpráva Simplicius

Rusko dnes prišlo o dve helikoptéry Mi-8, lietadlo Su-34 a údajne aj o Su-35. Zahynulo všetkých deväť pilotov. Ide pravdepodobne o troch v Mi-8, troch v Mi-8MTPR1 (pilot, druhý pilot a operátor EW kompletu), dvoch v Su-34 a jedného v Su-35.

Tieto štyri vzdušné prostriedky tvorili tzv. špeciálnu leteckú skupinu, keďže operovali spoločne ako jedna jednotka na koordinovanom cieli misie. Jeden z Mi-8 bol pravdepodobne v úlohe záchranného lietadla, konkrétne bol vyslaný ako prostriedok na záchranu zostrelených pilotov v rámci preventívnych opatrení, druhý bol pokročilý Mi-8MTPR1, čo je platforma pre elektroniku/ EW. Úlohou Mi-8MTPR1 je poskytovať elektronické rušenie a krytie pre Su-34, ktorého úlohou bolo uskutočňovať letecké útoky, pravdepodobne vo forme nových “plánovacích” alebo klzných bômb FAB-500M-62 UMPC. Úlohou Su-35 v tejto špeciálnej leteckej skupine je poskytovať vzdušné krytie proti potenciálnym nepriateľským vzdušným hrozbám, t. j. nepriateľským stíhačkám.

Článok poskytuje veľmi podrobnú analýzu toho, čo sa mohlo stať. Zhrnuté a podčiarknuté – Rusi si nie sú istí, ako sa tento letecký prepad uskutočnil. Pre Rusov je to jednoznačne taktická čierna škvrna. Nemení to trajektóriu konečnej porážky Ukrajiny, ale pravdepodobne to povedie minimálne k výraznej eskalácii ruských útokov na prostriedky ISR NATO. Doteraz sa Rusi útokom na ciele USA/NATO zväčša vyhýbali. Myslím si, že tomu je teraz koniec.

Nejde len o útok na “špeciálnu leteckú skupinu”. Ukrajinci tiež odpálili dve britské rakety Storm Shadow s plochou dráhou letu na civilné ciele v Luhansku. Myslím si, že kombinácia týchto dvoch udalostí povedie k zmene ruskej taktiky. Trpezlivosť v odpovediach na teroristické útoky podporované Západom je pravdepodobne na konci.

Ruská reakcia na eskaláciu podporovanú NATO nesie so sebou značné riziko rozšírenia vojny na plnohodnotnú vojnu s NATO. Citujúc film Thomasa Paula Andersona “There Will Be Blood” (Bude krv).

Ruská verzia udalosti podľa vojenského analytika Jurija Podoljaku

Prečo sa stroje nachádzali v tejto oblasti?

Podľa jednej z verzií Mi-8 špeciálnej verzie MTPR (lietadlá protilietadlového boja) kryli frontové bombardéry Su-34, ktoré prileteli do Černigovskej oblasti zhodiť plánovacie bomby FAB-500 s modulmi plánovania a korekcie. Z tohto smeru ruské letectvo posledné dva mesiace aktívne útočí na vojenské a logistické objekty ukrajinských ozbrojených síl. Pravdepodobne po zhodení bômb lietadlá zmenili kurz, po čom boli pravdepodobne napadnuté raketami neznámeho typu.

Kto zaútočil na vrtuľníky a lietadlá AFU?

Po porážke vrtuľníkov Mi-8 a bombardéra Su-34 začali ukrajinské kanály šíriť verziu, že stroje boli zostrelené vo vzduchu protilietadlovým raketovým systémom MIM-104 Patriot. V súčasnosti nie je možné túto informáciu potvrdiť ani vyvrátiť. Americké Patrioty sú stacionárnym systémom protivzdušnej obrany, ktorého operačné parametre sú ruskému letectvu vopred známe. Jeho aktivácia v blízkosti hraníc by pravdepodobne vyvolala okamžitú reakciu a viedla by k raketovému útoku. Je tu však jedna nuansa. Čas nasadenia komplexu od pochodu do boja je približne 30 minút, čo teoreticky umožňuje dopraviť SAM k hraniciam Černigovskej oblasti, použiť rakety a potom komplex z pozícií odstrániť.

Je tiež známe, že v Klincovskom okrese Brjanskej oblasti bol po útoku zavedený plán zachytenia. Zvyčajne sa tak deje, keď existuje podozrenie, že na územie vstúpila sabotážna skupina. V súčasnosti sa preveruje verzia o prieniku ERG do Brjanskej oblasti, ako aj verzia, že všetky tri lietadlá mohli zostreliť sabotéri zo zeme pomocou prenosných systémov protivzdušnej obrany.

Podľa inej verzie mohla byť bombardovacia skupina Su-34 a dva vrtuľníky Mi-8MTRP-1 s rádioelektronickým krytím systémami Rychag-AV napadnutá lietadlami ukrajinského letectva vyzbrojenými americkými raketami AIM-120, keď opúšťali zónu zhodenia bômb.

Aký je dolet takýchto rakiet?

Rakety AIM-120 AMRAAM majú niekoľko verzií. Modifikácie AIM-120A/B/C majú dolet až 50 kilometrov. Verzia AIM-120C-5/6/7 umožňuje zasiahnuť ciele na dvojnásobnú vzdialenosť 105 km. Za verziu s najdlhším doletom sa považuje AIM-120D s doletom približne 150 – 160 km.

Je známe, že strely tohto typu sú vybavené aktívnymi radarovými navádzacími hlavicami, ktoré bezprostredne po odpálení môžu pracovať v režime rušivého navádzania (HOJ), ktoré vysielajú radarom navádzané raketové systémy bojových lietadiel a vrtuľníkov. Tieto komplexy by mohli byť súčasťou staníc Ryčag-AV a Chibiny inštalovaných na lietadlách Su-34 a Mi-8. Tieto navádzacie hlavice majú navyše vysokú odolnosť voči rušeniu, ktorá im umožňuje oddeliť odrazený signál od rušičiek, keď sa približujú k cieľu.

Aké závery možno vyvodiť?

S najväčšou pravdepodobnosťou je oblasť bojového použitia plánovacích a korekčných bômb s plánovacími a korekčnými modulmi dlhodobo monitorovaná AFU a zahraničnými špecialistami, ktorí pomáhajú ukrajinským jednotkám plánovať bojové operácie. Bez ohľadu na to, ktorá verzia sa nakoniec potvrdí, je potrebné vyvodiť ďalšie závery týkajúce sa bezpečnosti frontových bombardérov, pretože ak dôjde k strate veľkého počtu Su-34, na použitie bômb s SPMK sa budú musieť použiť menej technologicky vyspelé lietadlá a taktika takýchto úderov sa bude musieť vážne prehodnotiť.

AUTOR: Simplicius

ZDROJ: Simmpicius Substack

Překlad: Pln