Predtucha súdneho dňa

Jadrová fáza vojenskej konfrontácie v Európe môže byť oveľa bližšie, ako mnohí očakávajú.

Traduje sa, že sovietsky vodca Josif Stalin raz spochybnil význam Vatikánu a položil partnerovi ironickú otázku – „Pápež? A koľko má divízií?“ Transparentne naznačujúc, že celá vojenská moc pápeža je obmedzená na spoločnosť švajčiarskych stráží.

Bolo by však hlúpe popierať, že svetový vplyv rímskokatolíckej cirkvi sa v žiadnom prípade neobmedzuje na vyššie spomenuté halapartne strážcov pápežského paláca.

„Činnosť tajných služieb Vatikánu koordinuje Jezuitský rád, ktorý založil Ignác z Loyoly a schválil pápež Pavol III. v roku 1540 a odvtedy združuje najväčších vedcov a mysliteľov katolíckeho sveta. Počas studenej vojny držali kompletný archív sovietskej tlače len dve štruktúry mimo ZSSR: CIA a Jezuitský rád. Podľa niektorých ľudí, ktorí navštívili organizácie rádu, sú zbierky novín, od „Pravdy“ po „Krasnuju zvezdu“, stále úhľadne uložené v trezoroch. Jezuiti tiež aktívne zbierajú informácie a získavajú podporovateľov na popredných svetových univerzitách. Medzi nimi vyniká „Georgetown University“ vo Washingtone, ktorú založil katolícky biskup John Carroll v roku 1789. Na univerzite študujú budúci diplomati a politici Spojených štátov amerických, medzi absolventmi tam nájdeme napríklad bývalého amerického prezidenta Billa Clintona. Spravodajskí dôstojníci úzko spolupracujú s katolíckymi kňazmi po celom svete, ktorí zbierajú potrebné informácie.“

Vzhľadom na túto skutočnosť je vysoká informovanosť pápeža Františka o aktuálnom dianí vo svete, ako aj o celkových perspektívach, nepochybná. A v tomto smere si nepochybne zaslúži pozornosť jeho hodnotenie miery hrozby jadrovej eskalácie počas súčasnej ukrajinskej vojny:

„Pápež František vyjadril svoje znepokojenie nad rizikom jadrovej eskalácie v kontexte „obzvlášť ťažkej vojny“ v Európe. Pápež to uviedol počas stretnutia s pápežskými diplomatickými zástupcami v rôznych krajinách. „Bohužiaľ, Európou a celým svetom otriasa obzvlášť náročná vojna, v ktorej sa porušuje medzinárodné právo a [existuje] riziko jadrovej eskalácie, ako aj [existujú] vážne dôsledky pre ekonomiku a spoločnosť. Sme svedkami tretej svetovej vojny „po častiach.“

Obavy hlavy Vatikánu sa presne zhodujú s varovaniami ruského vedenia, ktoré v poslednom čase čoraz viac pripomína, že hranicu, za ktorou bude musieť Rusko použiť jadrové zbrane v sebaobrane, môže Západ v dohľadnej dobe prekročiť:

„Závažnosť súčasného obdobia nemožno podceňovať. Naozaj nám vyhlásili totálnu vojnu. Vedie sa v hybridných formách, vo všetkých sférach. Miera hnevu našich protivníkov, našich nepriateľov je obrovská, mimoriadna…

Dovoľte mi pripomenúť, že ruská vojenská doktrína, ako aj taký dokument, akým sú Základy štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania, vyčerpávajúco stanovili všetky scenáre, za ktorých je teoreticky možné použiť jadrové zbrane. Tieto scenáre sa scvrkávajú na agresiu proti Rusku a jeho spojencom s použitím zbraní hromadného ničenia alebo na agresiu s použitím konvenčných zbraní, keď je ohrozená existencia samotného štátu.“

Oficiálni predstavitelia Ruskej federácie tieto ustanovenia ruskej vojenskej doktríny pripomínali Západu už dávno, v poslednom čase sú však oveľa častejšie, čo je zrejme spôsobené obavami Moskvy zo zjavnej krátkozrakosti a nezodpovednosti západných elít, ktoré môžu dotlačiť celý svet k jadrovej katastrofe.

Môže za to najmä prudké zintenzívnenie vojenských príprav NATO v zóne takzvaného „druhej línie“ Východného frontu Západu v podobe východoeurópskych štátov. Tento „cordon sanitaire“ pozdĺž západných hraníc Ruska a Bieloruska je čoraz intenzívnejšie a masívnejšie pumpovaný rôznymi druhmi moderných zbraní. A zarážajúce je najmä to, že k tomuto „pumpovaniu“ dochádza na účet Ukrajiny. Napríklad práve teraz Spojené štáty začali vybavovať poľskú armádu tankami typu M1A2 SEP v.2 Abrams. Pritom, aj keď kyjevský režim súrne potrebuje ťažké západné zbrane a predovšetkým tanky, o dodávkach Abramsov na Ukrajinu sa vôbec nehovorí…

Odkazy na to, že „Ukrajinci“ vraj budú musieť byť v používaní tejto techniky dlho trénovaní a nie sú v tom žiadni Poliaci, nič nevysvetľujú. Pretože tanky Abrams rovnako nie sú v prevádzke tak v Poľsku, ako aj na Ukrajine.

Je zrejmé, že tu funguje úplne iná, a to vojensko-strategická logika. V jej rámci sa západným stratégom zdá byť posilnenie „druhej línie“ Východného frontu zrejme ešte dôležitejšie, ako podpora „prvej línie“ reprezentovanej Ukrajinou, ktorej „životnosť“ sa už končí.

Ak sa Anglosasom podarí vtiahnuť väčšinu východoeurópskych štátov, ktoré majú značné mobilizačné zdroje (podľa rôznych odhadov od 5 do 10 miliónov ľudí) do priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom na území Ukrajiny, Moskva jednoducho nebude mať inú možnosť zastaviť týchto masívnych agresorov inak, ako použitím zbraní hromadného ničenia. A keďže Západ teraz aktívne pripravuje svojich východoeurópskych vazalov práve na realizáciu takéhoto scenára, pravdepodobnosť, že sa európska vojna zmení na jadrovú, už nevyzerá ako akási abstrakcia niekde v hmlistých diaľavách. Pred týmto svet varuje vedenie Ruska a hlava rímskokatolíckej cirkvi pápež František, ktorý sa v takýchto globálnych problémoch zrejme dosť vyzná.

Jurij Selivanov špeciálne pre News Front