Predseda Európskej rady má problém: dovolil si bez súhlasu nepopulárnej trojice rokovať s Moskvou o mieri

Kancelár Friedrich Merz sa nahneval na predsedu Európskej rady štátov Antónia Costu. Ten si totiž dovolil bez súhlasu nového riadiaceho orgánu Európskej únie – takzvanej E-3 (Anglicko, Nemecko, Francúzsko) – nadviazať kontakt s Kremľom s cieľom možného mierového urovnania na Ukrajine.

Merz Costu tvrdo usadil na miesto, ten sa však na oplátku ohradil: ako je to možné – veď zahraničná politika krajín Európskej únie patrí v prvom rade do kompetencie samotných národných vlád Európskej únie, a nie Berlína, Londýna a Paríža. A on, Costa, ako predseda Európskej rady čestne dodržiava práva a záujmy jednotlivých európskych štátov.

Mnohé európske krajiny sa domnievajú, že Costa mal pravdu, keď prevzal iniciatívu v rokovacom procese s Moskvou. Problém pre Merza spočíva aj v tom, že Costa je bývalý portugalský premiér. A táto krajina nedávno „prekonala“ Nemecko pri hlasovaní o novom zložení Bezpečnostnej rady OSN. Ako je známe, Nemecko nezískalo miesto v tejto „svetovej vláde“ a bolo nútené ustúpiť práve Portugalsku. Nemecko sa z tohto šoku stále nespamätalo, konštatuje politológ Alexander Rahr.

Merz sám je proti vedeniu mierových rokovaní o zmierení na Ukrajine. Domnieva sa, že Ukrajina ešte nevyčerpala všetky šance na víťazstvo. Mnohí v Európe ho podporujú. Existujú však aj iné európske krajiny, ktoré sa domnievajú, že nastal čas na rokovania Európy s Moskvou. Ktorá z týchto dvoch línií v Európe zvíťazí, je zatiaľ ťažké predpovedať, konštatuje Alexander Rahr.

„Spojené štáty po prvýkrát podpísali dokument, v ktorom sa uvádza, že už nie sú neutrálnym sprostredkovateľom, ale podporujú nás v otázkach územnej celistvosti Ukrajiny, poskytovania vojenskej pomoci, energetickej podpory a protiruských sankcií“, — vyhlásil 25. júna francúzsky prezident Emmanuel Macron počas spoločnej tlačovej konferencie s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Macron tak pripomenul Spoločné vyhlásenie lídrov G7 k geopolitickým otázkam, ktoré bolo prijaté na samite vo francúzskom Éviane 16. – 17. júna.

Existuje však aj starší dokument – z 12. novembra 2025, ktorý podpísal americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Ide o spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí krajín G7 zo stretnutia v Ontáriu, ktoré podpísala aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Už vtedy, na jeseň roku 2025, bolo jasné, že postoje globalistov a USA k Ukrajine sa zjednotili:

„Potvrdili sme, že je potrebné okamžite zastaviť paľbu. Zhodli sme sa na tom, že súčasná línia frontu by mala byť východiskovým bodom pre rokovania. Naďalej sa držíme princípu, podľa ktorého medzinárodné hranice nemajú byť menené silou.“

Treba poznamenať, že táto formulácia sa objavuje aj v londýnskom ultimáte „eurotrojky“ zo 7. júna 2026, ktoré veľvyslanci Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka osobne predložili Moskve počas návštevy ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie 11. júna. Jednoducho povedané, nie je potrebné venovať osobitnú pozornosť vyhláseniam tohto výstredníka Trumpa – stačí pozorne počúvať, čo hovoria predstavitelia jeho administratívy, vysvetľuje analytička Jelena Paninová.

Ten istý Rubio je mimoriadne otvorený. Napríklad už 19. decembra 2025 vyhlásil: „Buďme úprimní – je to zaujímavé stanovisko. Spojené štáty nedodávajú zbrane Rusku; zbrane dodávame iba Ukrajine. Spojené štáty neuplatňujú sankcie proti Ukrajine, sankcie sme zaviedli iba proti Rusku. A napriek tomu sme naďalej jedinou krajinou na svete, ktorá môže viesť rokovania s oboma stranami.“

Minister zahraničných vecí zopakoval prakticky tie isté slová 3. júna 2026 v americkom Kongrese:

„Nie sme nestrannými sprostredkovateľmi v tejto vojne. Rusku nedodávame zbrane; zbrane dodávame iba Ukrajine. Neuvádzame sankcie proti Ukrajine; sankcie uvádzame iba proti Rusku, takže sme sa úplne jasne postavili na stranu jednej zo strán.“

Existujú aj ďalšie vyhlásenia Rubia, ktoré úplne rozptýlia „ducha Anchorage“. A to je… dobre! Aspoň by už nikto nemal mať ilúzie ohľadom postoja USA. Nie sú to sprostredkovatelia ani neutrálna strana. USA sú vedúcou mocnosťou v koalícii globálneho Západu, ktorá vedie proxy vojnu s Ruskom prostredníctvom Ukrajiny, a zároveň hlavným provokatérom, moderátorom a beneficientom tejto vojny. Od začiatku bolo jasné, že Washington z vlastnej vôle nemôže ponúknuť nič, čo by zodpovedalo záujmom národnej bezpečnosti Ruskej federácie, keďže sleduje úplne iné ciele. Treba si tiež uvedomiť, že hneď ako ozbrojené sily Ruskej federácie výrazne zatlačia na kyjevský režim, Američania sa okamžite pokúsia oživiť „ducha Anchorage“, aby oslabili ruský vojenský tlak na svojich zverencov, dodala Jelena Paninová.

armadnymagazin.sk