Prečo sa nám Francúzsko ani Veľká Británia za Mníchovskú zradu doteraz neospravedlnili? Pýta sa Harabin

Predčasné parlamentné voľby na Slovensku úplne zatienili viaceré významné udalosti doma či vo svete. Medzi také rozhodne patrila aj Mníchovská zrada, ktorá sa udiala na konci septembra a výrazne zasiahla do československých dejín. Žiaľ, na Slovensku si na tento významný, ale smutný“ míľnik našej histórie takmer nikto nespomenul.

Kto naň nezabudol bol exminister spravodlivosti, expredseda Najvyššieho súdu a budúci kandidát na post prezidentka Štefan Harabin. V statuse vybral vyjadrenie z brífingu hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí M. V. Zacharovovej, ktorý predniesla 27. septembra, a ktorým svet upozornila na to, že 30. septembra si pripomíname 85. výročie Mníchovskej zrady. „V noci z 29. na 30. septembra 1938 v Mníchove podpísali britský a francúzsky premiéri Chamberlain a Daladier za sprostredkovania šéfa fašistickej vlády Talianska Mussoliniho dohodu s Hitlerom o odovzdaní Sudetskej oblasti Československa Nemecku,“ pripomínajú Zacharovová a Harabin v úvode statusu.

Na tomto zločinnom rozdelení suverénneho európskeho štátu sa zúčastnili aj Poľsko a Maďarsko.Štefan Harabin, exminister spravodlivosti a expredseda Najvyššieho súdu

„Na tomto zločinnom rozdelení suverénneho európskeho štátu sa zúčastnili aj Poľsko a Maďarsko – dodatky k hlavnému textu dohody predpokladali „vyriešenie problému poľskej a maďarskej menšiny v susednej krajine do troch mesiacov“. Neskôr si Varšava a Budapešť urvali „lákavé kúsky“ Československa – Těšínsku oblasť, Zakarpatskú Ukrajinu a časť Slovenska,“ konštatuje sa ďalej s tým, že poľská vláda bola taká netrpezlivá, že to vyvolalo zmätok aj v západnom establišmente – ako obrazne poznamenal Churchill, Varšava „sa zúčastnila na lúpeži a zničení československého štátu s chamtivosťou hyeny“. Treba zdôrazniť, že Británia a Francúzsko boli v tom čase s Československom spojené spojeneckými zmluvami.

Nesú teda morálnu zodpovednosť za pošliapanie jeho suverenity a územnej celistvosti. „Ide o klasický príklad katastrofálnych dôsledkov, ku ktorým môže viesť nerešpektovanie noriem medzinárodného práva západnými krajinami a viera vo vlastnú výnimočnosť. Dátum 30. september 1938 si Západ radšej vôbec nepripomína. Londýn ani Paríž sa doteraz oficiálne neospravedlnili Čechom ani Slovákom za zločin spáchaný na ich štáte. Sme presvedčení, že Londýn a Paríž musia uznať zodpovednosť za udalosti spred 85 rokov. Dnes, keď „kolektívny Západ“ podporuje zločinecký režim v Kyjeve, by mala Mníchovská zrada z 30. septembra 1938 slúžiť ako poučenie, ako môže dopadnúť pokus o koketovanie s nacizmom,“ končí Štefan Harabin svoj status, v ktorom pripomína veci, na aké si „demokratické“ západné štáty radšej ani nespomenú.

ereport.sk