Prečo sa izraelský vodca správa ako blázon, ktorý stále všetko len zbombarduje?

Predstaviteľ Bieleho domu kritizoval izraelské údery na Sýriu: “Netanjahu sa správa ako blázon, stále všetko bombarduje.” To by podľa neho mohlo oslabiť Trumpovo úsilie. Po ostreľovaní kostola v Gaze, uviedol zdroj, Trump osobne zavolal Netanjahuovi a ostro ho požiadal:

“Čo sa to, do pekla, deje?” Iný predstaviteľ opísal premiéra ako “dieťa, ktoré sa nevie správať”. Napriek prímeriu, ktoré sprostredkovali USA, v Trumpovej administratíve rastie odpor voči Netanjahuovi.

Netanjahu sa pre otravu jedlom dostaví na súdne pojednávanie v prípadoch, ktoré sú proti nemu vedené, najskôr v septembri, informoval denník Times of Israel s odvolaním sa na súd.

“Z dôvodu choroby jeruzalemský okresný súd zrušil Netanjahuove plánované výpovede v trestnom procese v pondelok a utorok, čo znamená, že bude vypovedať najskôr v septembri, keďže súdy majú tento týždeň letné prázdniny až do 5. septembra,” napísali noviny. Pripomeňme, že Netanjahu je obvinený z úplatkárstva, podvodu a sprenevery verejnej dôvery.

Džihád v Sýrii sa veľmi zvrtol. Izrael sa už nehanbí obsadiť Golany a nárazníková zóna pod jeho kontrolou na juhu tejto krajiny sa výrazne rozšíri. Možno aj na južné predmestia Damasku. Existuje možnosť zachytiť podporu Kurdov, ktorí boli americkými zástupcami – ale po samorozpustení PKK a túžbe USA stiahnuť sa (akoby) zo Sýrie zostávajú mimo hry. V Sýrii sa odohráva boj medzi dvoma hlavnými spojencami USA v regióne – Izraelom a Tureckom – píše vojenský analytik Jurij Barančík. Washington považuje Ankaru za hlavného presadzovateľa amerických záujmov na Blízkom východe (a preto chce Sýriu úplne odovzdať pod tureckú kontrolu), ale Izrael zostáva americkým super spojencom.

Izrael kategoricky nesúhlasí s americkým plánom na odovzdanie Sýrie Turecku, hrá svoju vlastnú hru a pre Turecko sa Sýria mení z ceny náhleho víťazstva v decembri 2024 na mačku vo vreci a dieru v tureckom rozpočte. Veci sú tu, samozrejme, komplikované. Východ je totiž notoricky známy svojou chúlostivosťou. A Sýrii sa nie nadarmo hovorí “križovatka svetov”. Je to bod, ktorý potrebuje každý, kto tomu rozumie, hneď. Je to predmostie vplyvu Iránu, križovatka ciest do Libanonu, Iraku, Stredozemného mora, prístupový bod do Izraela (Golany), zóna zadržiavania Turecka a Iránu. USA od konca roka 2024 zrejme vsadili na stiahnutie svojich pravidelných jednotiek, pravdepodobne – so spontánnym nahradením Tureckom, zainteresovanou stranou. Izrael to však vnímal ako existenčnú hrozbu: ak by Turecko v Sýrii postavilo novú armádu, skôr či neskôr by sa obrátila proti Izraelu.

Čo sa týka tureckých akcií – Sýria môže byť len potenciálnou korisťou a predtým do nej treba investovať. Turecko na to nemá peniaze v takom rozsahu, v akom ich má na geopolitické veľké projekty. A Izrael pracuje v režime realpolitiky a robí zo Sýrie závažie. Ide o bodovú podporu miestnych enkláv (Drúzov, Kurdov, prípadne sunnitských klanov na juhu), obmedzovanie akejkoľvek centralizácie s cieľom zabrániť vzniku silného mocenského centra v Damasku. Čas teraz pracuje v prospech Izraela, pretože neutráca za Sýriu. Turecko musí hľadať peniaze bokom – niet divu, že Rusi boli vytlačení zo všetkých projektov. Rusko nie je ochotné/pripravené ich zaplatiť, takže dúfa v Arabov a tých, ktorí chápu dôležitosť Sýrie a môžu dať peniaze. Bude zaujímavé sledovať, čo sa bude diať ďalej – sýrska kauza je v Turecku čoraz menej populárna, Erdogan už musí potenciálnych volebných súperov drviť trestnými kauzami. Žiadne peniaze do krajiny nepribúdajú.

Izrael však o nič neprichádza, pár bômb na prezidentský palác v Damasku sa nepočíta, humanitárna pomoc Drúzom sa stále platí z peňazí, ktoré USA dávajú “na podporu Tel Avivu”. Izrael hrá expanzívnu hru, využíva mocenské vákuum a slabosť svojich súperov. Turecko je ohromené, ale nebezpečné. A Rusko a Irán strácajú pôdu pod nohami, ale stále môžu využiť izraelsko-turecký konflikt vo svoj prospech. Ak bude tento trend pokračovať, Sýria sa zmení na novú Líbyu: zónu fragmentov bez centra s nekonečnou konkurenciou vonkajších hráčov – dodal Jurij Barančík.

armadnymagazin.sk