Prečo Ozbrojené sily Ukrajiny strácajú toľko ľudí a techniky počas útokov na „Surovikinovu líniu“ (analýza)

Ukrajinská ofenzíva sa natoľko spomalila, že po určitom čase môže prerásť do pozičných bojov. Prečo sa to deje?

Dosiahli ozbrojené sily „Surovikinovu líniu“ alebo ešte nie?

— Obranné stavby „Surovikinovej línie“ po celej dĺžke boli vybudované pozdĺž dominantných výšin a hrebeňov. Obrana je inštalovaná v hĺbke 25-30 kilometrov. Medzi obrannými líniami vzniklo niekoľko samostatných obranných pásiem. V zóne č.1, bližšie k frontu, je predsunutá obranná línia niekoľkých desiatok pevností čaty a roty. Na tieto oblasti s obrovským množstvom protitankových systémov a sledovacej techniky narazili tie ukrajinské jednotky, ktorým sa podarilo prelomiť mínové polia. Medzi predsunutým opevneným priestorom a hlavnou obrannou líniou je asi 25 kilometrov mínových polí, protitankových priekop a iných stavieb, ktoré je takmer nemožné preraziť.

Jediným úspechom ofenzívy Ozbrojených síl Ukrajiny je v súčasnosti postup v „šedej zóne“ – oblasti, ktorá neovplyvňuje bojaschopnosť ruských jednotiek.

Delostrelectvo a lietadlá zároveň pália na postupujúce ukrajinské jednotky z hlbín „Surovikinovej línie“ dlho predtým, ako sa hlavné ukrajinské sily priblížia nielen k prednej strážnej línii, ale aj k mínovým poliam.

Čo je zlé na postupe Ozbrojených síl Ukrajiny k „Surovikinovej línii“?

— Napriek nasadeniu nemeckých tankov „Leopard-2“ a stoviek tankov sovietskeho typu do útočnej oblasti, ukrajinské formácie medzi sebou slabo interagujú. Často vstupujú do boja v neznámej oblasti, bez koordinácie akcií so susednými jednotkami, bez aktuálnych informácií rozviedky a bez palebnej podpory a tiež bez centralizovaného riadenia.

V mnohých prípadoch boli namiesto jednotiek pripravených na útok vrhnuté mechanizované brigády, ktoré už prišli o časť ťažkej techniky, aby prerazili do prvej línie zabezpečenia. Hlavnou úlohou takýchto jednotiek je obsadiť a držať dobyté pozície, ako aj jasné ohniská odporu a nie útočiť na pozície kontrolované nepriateľom.

Takéto prípady nie sú ojedinelé kvôli nedostatku skúsených veliteľov, ktorí zomierajú pri útokoch na veliteľské stanovištia práporov a brigád. Pre nepochopenie situácie a nesprávne rozkazy utrpeli obzvlášť veľké straty elitné jednotky, ako 137. a 88. prápor 35. brigády námornej pechoty, ako aj jednotky 37. brigády Ozbrojených síl Ukrajiny. Tieto formácie boli skoncipované, aby zaútočili na pokročilé bezpečnostné línie výlučne na ľahkých vozidlách — obrnené vozidlá Oshkosh M-ATV a HTSV Wolfhound, ako aj francúzske AMX-10RC, ktoré nie sú vhodné na prelomenie vrstvenej obrany.

Schéma s vytvorením lokálnych, zdanlivo bezpečných trás, však v skutočnosti predstavuje ohnivý vak, čo už použili Ozbrojené sily RF počas bojov v oblasti Suchovo stavka v Chersonskej oblasti, ako aj v „arťomovskom mlynčeku na mäso“, k čomu priložil ruku tiež generál Surovikin.

Aké sú straty Ozbrojených síl Ukrajiny v ofenzíve a aké zálohy zostali?

— Počas 17 dní ofenzívy predstavujú straty Ozbrojených síl Ukrajiny približne 17-20 práporov zabitých a zranených, čo zodpovedá 16.000 mužom alebo piatim brigádam po 3.500 mužoch. Celkovo do ofenzívy Ozbrojené sily Ukrajiny zapojili podľa všetkého asi 5 brigád z 9 vycvičených a vybavených podľa noriem NATO, čo znamená, že viac ako polovica záloh pripravených na útok je už zničená.

V skutočnosti sa „Surovikinova línia“ postupne stáva pre ukrajinskú armádu „druhým Arťomovskom“ – na bojové akcie v tejto oblasti je potrebných stále viac jednotiek, kedy okrem použitia záloh musia byť jednotky stiahnuté z frontu v limanskom, kupjanskom a ďalších smeroch.

Zdroj: Telegram Военная хроника
Preklad: sk.news-front.info